Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 28. januára 2004

Vatikán:Na generálnej audiencii bolo prítomných vyše 4 tisíc pútnikov z 9 krajín. Témou katechézy bol 10. žalm,Spravodlivý dúfa v Pána.

Pokračujeme v úvahách o textoch žalmov, ktoré sú podstatnou časťou liturgie vešpier. Ten, ktorého ozvena práve zaznela v našich srdciach, je 10. žalm, krátka dôverná modlitba, ktorá v hebrejskom origináli je uvedená vzývaním svätého Božieho mena,Adonaj– Pán. Toto meno znie hneď v úvode (por. v. 1), potom trikrát uprostred (por. vv. 4-5) a tiež aj v závere (por. v. 7).

Duchovnú hĺbku celého spevu dobre vyjadruje záverečný verš: „Pán je spravodlivý a miluje spravodlivosť.“ Toto je základ každej dôvery a prameň všetkej nádeje v dňoch temnoty a skúšok. Nemožno povedať, žebysa Bohnezaujímal o svet, pokiaľ ide o problém dobra a zla. Boh je dobrý a nie je tajomný, nepochopiteľný či temný.

V žalme vidíme dve podstatné scény. V prvej (por. vv. 1-3)sú opísaní hriešnici s ich zdanlivými úspechmi. Znázornení sú v poľovníckom a bojovom obraze: hriešnik napína luk, pripravuje sa na boj a mieri, aby zákerne zasiahol svoju obeť. (por. v. 2) Spravodlivý sa však snaží ujsť a oslobodiť sa z neľútostného zovretia. Chcel by uletieť na vrch, ako vrabec. (por. v. 1), aby bol ďaleko od zla, od pasce, ktorú mu zlí nastavili, od šípov ich ohovárania a zrady, čo sa ho chystajú zasiahnuť. Zdá sa, že sú ohrozené základy spravodlivého spoločenského poriadku a podmínované základy ľudského spolunažívania. (por. v 3)

Tu však nastáva zmena, ako ju popisuje druhá scéna. (por. vv. 4-7) Pán, ktorý tróni na nebesiach, svojim zrakom skúma celý horizont. Z tejto nadprirodzenej výšky, ktorá je symbolom jeho univerzálneho Božieho všepoznania a všemohúcnosti, Boh môže skúmať každého človeka, rozlišovať dobro od zla a nespravodlivosť rozhodne odsudzovať.

Obraz Božieho oka, ktoré sleduje pozorne naše skutky, je veľmi silný a potešujúci. Pán nie je vzdialený panovník zatvorený vo svojom zlatom svete, ale bdie nad nami svojou prítomnosťou a stojí vždy na strane dobra a spravodlivosti.

Spravodlivý človek predpokladá, že sa stane to, čo v Sodome, keď Pán spustil na hriešnikov žeravé uhlie, oheň so sírou a spaľujúci víchor – symboly Božieho súdu, ktorý očisťuje dejiny a odsudzuje zlo. Hriešnik, zasiahnutý týmto ohnivým dažďom, ktorý naznačuje jeho konečný údel, konečne zakusuje, že Boh, ktorý nastoľuje na zemi spravodlivosť existuje!“ (Ž 57,12)

Žalm sa však nekončí týmto tragickým obrazom odsúdenia a trestu. Posledný verš otvára horizont svetlu a pokoju, ktorý dosiahne spravodlivý, keď bude hľadieť na Pána, spravodlivého sudcu, no najmä milosrdného osloboditeľa: „Lebo statoční uvidia jeho tvár.“ (Ž 10, 7) Toto je skúsenosť radostného spoločenstva a úprimnej dôvery v Boha, ktorý oslobodzuje od zla.

Podobnú skúsenosť v dejinách zažili mnohí spravodliví. Existuje veľa rozprávaní o hrdinstve kresťanských mučeníkov ao ich svedectve vernosti. VZáznamoch o Euplovi,diakonovi z Katánie, ktorý zahynul v roku 304 za čias Diokleciána čítame nasledovné svedectvo: Vďaka ti Kriste, ochráň ma, lebo trpím, pre teba.... Klaniam sa Otcovi, Synovi i Duchu Svätému. Klaniam sa Najsvätejšej Trojici. Vďaka ti Kriste. Príď mi na pomoc, ó, Kriste. Pre teba trpím, ó Kriste... Veľká je tvoja sláva, ó Pane, v služobníkoch, ktorých si láskavo povolal k sebe!... Vzdávam ti vďaky, Pane Ježišu Kriste, lebo tvoja sila ma potešila. Nedovolil si, aby moja duša zahynula s hriešnikmi a doprial si mi milosti tvojho mena. Teraz potvrď to, čo si vo mne vykonal, a zahanbi bezočivosť protivníka.“ (A. Hamman,Preghiere dei primi cristiani, Milano 1955, pp. 72-73).

Na záver audiencie po modlitbe Pána Ján Pavol II. udelil všetkým svoje apoštolské požehnanie.