Generálna audiencia Jána Pavla II. v stredu 21. januára 2004

Vatikán:Na generálnej audiencii bolo prítomných vyše 4 tisíc pútnikov z 8 krajín. Témou dnešnej katechézy bol Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.

„Svoj pokoj vám dávam:“ (por. Jn 14,27) Týždeň modlitieb a rozjímania za jednotu kresťanov sa v tomto roku zameriava na slová, ktoré vyslovil Pán Ježiš počas poslednej večere. Ide v istom zmysle o jeho duchovný testament. Sľub, ktorý dal učeníkom sa naplno uskutočnil v Kristovom zmŕtvychvstaní. Keď sa zjavil jedenástim vo večeradle, trikrát ich pozdravil: „Pokoj vám.“ (Jn 20,19).

Dar, ktorý Pán dal apoštolom nie je teda akýkoľvek „pokoj“,ale je to pokoj, ktorý dáva Kristus. On sám hovorí: svoj pokoj vám zanechávam. A aby to bližšie vysvetli, dodáva: „nie tak, ako ho dáva svet.“ (Jn 14,27).Svet túži po pokoji, potrebuje ho rovnako včera ako aj dnes, avšak často ho hľadá s pomocou nevhodných prostriedkov niekedy aj s použitím sily, alebo v rovnováhe proti sebe stojacich síl. V takejto situácii človek žije s nepokojom v srdci, v strachu a v neistote. Kristov pokoj však zmieruje duše, očisťuje srdcia a premieňa mysle.

Tému tohtoročného týždňa modlitieb za jednotu kresťanov navrhla ekumenická komunita kresťanov zo sýrskeho mesta Allepo. To ma podnietilo, aby som sa v duchu vrátil k púti, ktorú som vykonal do Damasku. S osobitnou vďačnosťou si spomínam na srdečné prijatie dvoma pravoslávnymi a jedným gréckokatolíckym patriarchom. Toto stretnutie je stále znamením nádeje na ekumenickej ceste.Ekumenizmus, ako pripomína aj 2. vatikánsky koncil, nie je skutočný, ak nieto „vnútorného obrátenia, lebo túžba po jednote sa rodí a dozrieva v obnovenej mysli, v sebazapieraní a vďaka veľkodušným prejavom lásky(por. UR 7).

Preto cítime väčšiu potrebu hlbokej spirituality pokoja a zmierenia, nielen pre tých, ktorí sú priamo zainteresovaní na poli ekumenického dialógu, ale pre všetkých kresťanov. Vec jednoty kresťanov sa týka každého veriaceho, ktorý je povolaný byť členom jedného ľudu vykúpeného Kristovou krvou na kríži.

Je povzbudzujúce konštatovať, že hľadanie jednoty medzi kresťanmi sa čoraz viac zintenzívňuje vďaka vhodným iniciatívam, ktoré sa týkajú rozličných prostredí zapojených do ekumenického úsilia.Medzi tieto znamenia nádeje s radosťou zaraďujem pokrok v teologickom dialógu s rozličnými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami. V ňomsana rozličných úrovniachpodarilo dosiahnuť dôležité zhody v oblastiach, ktoré v minulosti boli predmetom veľkých sporov.

Berúc do úvahy tieto pozitívne znamenia, je potrebné, aby sme pred starými i novými ťažkosťami neklesali, ale aby sme ich prekonávali s trpezlivosťou a pochopením, a vždy rátali aj s Božou pomocou. „Kde je láska, tam je Boh“ – tak sa modlíme a spievame v liturgii tento týždeň, a prežívame atmosféru Poslednej večere. Pokoj a jednota všetkých kresťanov pramení vo vzájomnej láske, a iba tak je možné priniesť rozhodujúci príspevok, aby ľudstvo prekonalo dôvody rozdelenia a konfliktov.

Drahí bratia a sestry, spojení v modlitbe, cíťme sa posilnení v úsilí byť skutočnými šíriteľmi a budovateľmi pokoja v tom prostredí, kde žijeme.Nech nám na tejto ceste zmierenia a pokojapomáha a sprevádza Panna Mária, ktorá na Kalvárii bola svedkom Kristovej vykupiteľskej obety.