Rím:V nedeľu 18. januára v podvečerných hodinách,otvorilTýždeň modlitieb za
jednotu kresťanov ekumenickou slávnosťouv rímskom chráme svätej Brigity kardinál Walter
Kasper, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov a luteránsky biskup
z Helsínk Eero Huovinen. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov pozýva k vzájomnému
dialógu medzi sesterskými kresťanskými cirkvami a starovekými východnými cirkvami,
či cirkvami spred Chalcedónskeho koncilu s Rímskou cirkvou.
V Pápežskej rade
pre napomáhanie jednoty kresťanov má na starosti vedenie tohto dialógu Mons. Johan
Bonny. Pre Vatikánsky rozhlas o programe rozhovorov uviedol, že „v posledný januárový
týždeň sa v Káhire uskutoční po prvý raz stretnutie s predstaviteľmi všetkých antických
Východných cirkví. V minulosti sme už s niektorými s týchto cirkví viedli spoločný
dialóg, ale tento raz je to po prvý raz, čo predstavitelia všetkých cirkví tejto skupiny
sa stretnú so zástupcami Katolíckej cirkvi. Ide o predstaviteľov siedmych cirkví:
Koptská cirkev v Egypte, Pravoslávna cirkev v Eritrei a v Etiópii, Sýrsko-pravoslávna
cirkev, Malankarská pravoslávna cirkev v Indii a Arménska apoštolská cirkev s dvoma
predstaviteľmi: katolikosa z Antiliasu a katolikosa z Ečmiadzinu. dúfame, že teraz
budeme môcť pokročiť spoločne v zhode na úrovni viery, sviatostí a štruktúry Cirkvi“.
Na
otázku prečo sú niektoré cirkvi nazývané predchalcedónske, Mons. Johan Bonny vysvetlil,
že „nie všetky cirkvi v IV. storočí prijali závery Chalcedónskeho koncilu, na ktorom
bola definovaná kristologická dogma, že Ježiš Kristus je osobou v ktorej sú spojené
dve prirodzenosti: božská a ľudská. A bol to práve tento problém dvoch prirodzeností
spojených v Kristovi, ktorý sa nepáčil Východným cirkvám, to jest, tým vo východnej
časti Rímskeho impéria. Na šťastie, už od 20-tych a 30-tych 20. storočia máme kristologické
dohody. Hlavný bod nezhody bol teda vyriešený. Teraz musíme s pokojom pokračovať a
pokúsiť sa prejsť od kristológie k teológii sviatostí. Musíme prísť k ďalšej dohode.
Teda ako správne rozlišovať medzi vierou a jej formuláciou, to znamená dosiahnuť zhodu
o podstate viery, akceptujúc pritom to, že jednotlivé cirkvi môžu používať niektoré
rozdielne formulácie“ – uviedolpre Vatikánsky rozhlas Mons. Johan Bonny.