Otvorená debata o náboženských symboloch na štátnych školách v Nemecku
Nemecko:Diskusia o náboženskýchsymboloch v štátnych školách začala aj v Nemecku.
Túto otázku nastolil prezident Johannes Rau, ktorý v televíznom rozhovore na konci
roku dal na rovnakú úroveň šatku, ktorú nosia islamské ženy, rehoľný habit a kresťanské
kríže. Jeho slová vyvolali okamžitú reakciu politikov a predstaviteľov Cirkvi. Ústavný
súd, 24. septembra minulého roku, rozhodol, že každá spolková krajina sama rozhodne
o tom, či do štátnych škôl sa môžu nosiť moslimské šatky.
Podľa predsedu nemeckej
biskupskej konferencie, kardinála Karla Lehmana, kresťanské a moslimské náboženské
symboly nie sú vnímané verejnosťou rovnakým spôsobom: kríž a rehoľný habit sú považované
za „veľké náboženské znaky“, v ktorých „sa nemôže vidieť ani najmenšia známka politickej
propagandy. Zatiaľ čo islamská šatka získala politický význam. Postavenie na roveň
islamskej šatky a symbolov kresťanskej viery považuje za „neprijateľné“ aj arcibiskup
Hamburgu, mons. Werner Thissen. Kardinál Joachim Meisner, arcibiskup Kolína upozornil
na riziko „zosúkromnenia“ náboženstva: „Tam, kde nie je Boh vo verejnom živote, sa
na jeho miesto stavia človek, ktorý seba samého považuje za absolútneho“ napísal kardinál
v liste k sviatku Zjavenia Pána.