Otvorená debata o náboženských symboloch na štátnych školách v Nemecku

Nemecko:Diskusia o náboženskýchsymboloch v štátnych školách začala aj v Nemecku. Túto otázku nastolil prezident Johannes Rau, ktorý v televíznom rozhovore na konci roku dal na rovnakú úroveň šatku, ktorú nosia islamské ženy, rehoľný habit a kresťanské kríže. Jeho slová vyvolali okamžitú reakciu politikov a predstaviteľov Cirkvi. Ústavný súd, 24. septembra minulého roku, rozhodol, že každá spolková krajina sama rozhodne o tom, či do štátnych škôl sa môžu nosiť moslimské šatky.

Podľa predsedu nemeckej biskupskej konferencie, kardinála Karla Lehmana, kresťanské a moslimské náboženské symboly nie sú vnímané verejnosťou rovnakým spôsobom: kríž a rehoľný habit sú považované za „veľké náboženské znaky“, v ktorých „sa nemôže vidieť ani najmenšia známka politickej propagandy. Zatiaľ čo islamská šatka získala politický význam. Postavenie na roveň islamskej šatky a symbolov kresťanskej viery považuje za „neprijateľné“ aj arcibiskup Hamburgu, mons. Werner Thissen. Kardinál Joachim Meisner, arcibiskup Kolína upozornil na riziko „zosúkromnenia“ náboženstva: „Tam, kde nie je Boh vo verejnom živote, sa na jeho miesto stavia človek, ktorý seba samého považuje za absolútneho“ napísal kardinál v liste k sviatku Zjavenia Pána.