Nedeľný príhovor pre chorých - 11. januára 2004

Drahý brat sestra!

Boh ako starostlivýOtec ti dal nesmiernu milosť v okamihu, keď chcel, aby si mohol žiť svoj život. Boh to naozaj chcel. Nehľadal žiadne dôvody a nešpekuloval, ako by si tu nemusel byť, ale hľadal a vždy hľadá ten najlepší spôsob, ako urobiť tvoj život zmysluplnejším, vzácnejším, hodnotnejším. Ak ťa Boh povoláva k životu, je samozrejmosťou, že ťa povoláva aj k tomu, aby si mal podiel na vytvorení vzájomných vzťahov medzi tými, s ktorými vytváraš spoločenstvo. Je vhodné, aby si si uvedomil dôležitú skutočnosť, že prvým, kto s nami nadväzuje vzťah je sám Boh. Túto „pozvánku“ do celkom osobného vzťahu s ním samým, ako s darcom života – Ti Boh adresoval v jedinečnom okamihu, ktorým bol Tvoj krst.

Krstom si sa stal členom Cirkvi a Božím dieťaťom. Boh je tvoj Otec a ty si Jeho dieťa. Keby každý z nás dokázal precítiť do hĺbky túto realitu vzťahu, mnohým by sa žilo oveľa ľahšie a krajšie. Vytvárať vzťah je neraz veľmi náročné. Aby si aj ty sám mohol prispieť k hodnotnému vzťahu, v ktorom by si bol pre druhých obohatením, je nevyhnutné, aby si nadobudol správny vzťah k sebe samému. Si ten, kto v spoločenstve Cirkvi, do ktorého si bol včlenený sviatosťou krstu, má ešte jednu výsadu – je obdarený milosťou utrpenia.

Utrpenie je veľká milosť, ktorú nám Boh ponúka. Je na tebe samom ako túto ponuku využiješ. Je nutné povedať, že práve jav utrpenia, ktorý má trvalé miesto aj v tvojom živote je podstatným dôvodom toho, že nedokážeš nadobudnúť ten správny vzťah k sebe. Si schopný v jedinom okamihu nájsť tisíce dôvodov na to, prečo relatívnezdravý človek je iný, ba cennejší, ako ty sám. Nie je dobre, ak bolesť, ktorú cítiš ako bremeno na svojich pleciach ťa obmedzí natoľko, že nedokážeš vnímať ani vlastnú hodnotu. Lebo ak Ťa Pán obdaroval milosťou kríža, neurobil to preto, aby poukázal na tvoju menejcennosť, ale preto, aby ti krížom dokázal hodnotu tvojho bytia. Teraz žiada len jediné, aby si sa nepodceňoval a nezatracoval, ale aby si sa zo všetkých síl chytil šance žiť na tom mieste, kde sa práve nachádzaš.

Nie, vôbec ničím sa nelíšiš od relatívne zdravých ľudí. Ver, že možno práve v tom položení, v tej situácii, ktorú denne prežívaš, práve vďaka utrpeniu dokážeš urobiť oveľa viac, než človek, ktorému nič nechýba.Mať správny vzťah k sebe, znamená mať sa rád. Ak pre nič iné, tak aspoň preto, že Ten, ktorý ťa utkal v lone matky, ťa ako prvý obdaroval cennou hodnotou lásky. Vidíš, Boh - Darca života, robí všetko ako prvý. Povedz si, aj keď to nie je vždy celkom jednoduché, že ty ako Božie dieťa, budeš ten, kto bude ako druhý, a nenecháš tak Božie vykročenie k tebe, k tvojej slabosti, bez odozvy. Pôjde tak o úžasnú spätnú väzbu, ktorú Boh nemôže odmietnuť.

Aby k takejto väzbe mohlo skutočne dôjsť, je veľmi dôležité, aby si vedel prijať seba samého, a to úplne a bez výhrad. Miluj svoj život, lebo nepatrí nikomu inému iba tebe. Nech tvoje pery chvália Pána za všetko, čo v tomto živote, v každom jeho okamihu môžeš prežiť a skúsiť. Predstav si, že tvoj život je filmom, v ktorom hráš hlavnú úlohu. Si osobnosťou, ktorú v tomto filme nemôže nikto nahradiť. Preto na javisku života nemá miesto zúfalstvo, beznádej a strach. Si nenahraditeľný, vzácny, jedinečný. V rozhodujúcich okamihoch svojho života si opakuj túto krátku vetu! Zo srdca ti želám, aby si dokázal mať sa rád, teda nadobudnúť ten správny vzťah k sebe. Ak to dokážeš, potom nebude pre teba zložité vytvárať vzťah s ostatnými ľuďmi, ktorí zohrávajú na javisku tvojho života veľmi dôležitú úlohu.

Nik nemôže povedať: „Ja nikoho nepotrebujem, vystačím si celkom sám! Takéto tvrdenie zvlášť v živote trpiaceho človeka vyznieva veľmi odvážne! Ak si to niekedy myslíš aj ty, klameš samého seba. Možno už dlhé roky sedíš na invalidnom vozíku, ktorý len s veľkou námahou, za pomoci rúk presunieš na iné miesto. Ako dobre padne, ak sa nájde ktosi, kto ťa na vozíku presunie na miesto, kde potrebuješ byť a oslobodí tak tvoje oslabené ruky od námahy. Nikdy neodmietaj ľudí, ktorí ti chcú zjednodušiť tvoju neľahkú situáciu. Možno si to ani sám neuvedomuješ, ale ak s ochotou prijmeš pomoc od iných ľudí, obohatíš ich. Vďaka tebe si hádam budú vážiť svoj život, svoje zdravie.

Možno si ochrnutý, možno nedokážeš rozprávať, možno máš problémy so sluchom, ale si človek, ktorý je na tomto svete z vôle Boha. On ťa od večnosti zahrnul do svojho plánu spásy. Urobil ťa schopným vytvárať vzťahy a vstupovať do vzťahov. Bolo to v okamihu Tvojho krstu! Nech tvoje srdce ustavične chváli Pána za túto milosť, že si bol povolaný do vzťahu s ním a s ľuďmi okolo teba.

Darca života! Predstava, že práve Ty Pane si iniciátorom všetkých dobier, s ktorými chceš vstúpiť aj do môjho života ma napĺňa nevýslovnou radosťou. Sviatosťou krstu si ma prijal za svoje dieťa. Povolal si ma do vzťahu, ktorý je celkom osobný. Ja a Boh. Môžem ťa volať Otcom. Ako Otca ťa prosím, uč ma správnemu vzťahu k sebe, aby som mohla od seba vykročiť k iným ľuďom, ktorí možno netrpezlivo očakávajú moje svedectvo. Uč ma múdry Ježiš ako žiť! Vzťah k tebe nie je možné zadefinovať, tomu sa treba učiť. Vzťah k iným, nech je svedectvom toho, že túžim byť tvojim dieťaťom!

Ivana Mochorovská