Vatikán: Ajna prvú nedeľu v roku 2004, sa Svätý Otecz okna svojej pracovne
pred pravidelnou modlitbou Anjel Pána prihovoril pútnikom i domácim Rimanom zídeným
na Námestí svätého Petra.
„Dnes, v prvú nedeľu nového roku a druhú po Narodení
Pána, nám liturgia opäť ponúka aby sme meditovali o nádhernom prológu Jánovho evanjelia. Na
počiatku – píše – bolo Slovo“. (Jn 1, 1) Po grécky sa slovo povielogos, no
apoštol tu myslí na múdrosť, ktorá v Starom zákone zosobňuje správkyňu vesmíru a dejín.
A Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Všetko povstalo skrze neho. (Jn 1, 1.3)
A
tu prichádza prekvapujúce tvrdenie: „A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.
(Jn 1, 14) Práve svätý Ján, ktorý upiera svoj pohľad viery na Boží pôvod Krista, nástojí
na skutočnosti jeho Vtelenia. Vedľa seba dáva dve slová, ktoré sa zdajú navzájom nezlučiteľné
Slovo a telo. Áno! Ježiš je pravý Boh a pravý človek. Je jednorodený Boží Syn, ktorého
Ján a ostatní apoštoli „videli, počuli, a dotýkali sa ho.“ (por. 1 Jn 1,1-3). V jeho
ľudskej prirodzenosti prebýva plnosť jehobožskosti.
Moji najdrahší, vedení
evanjelistom Jánom pristúpme k tajomstvu betlehemského Dieťaťa, v ktorom nám Boh plne
zjavil svoju tvár. Tým, ktorí veria v jeho meno, on dnes tak ako vtedy dáva moc „stať
sa Božími deťmi“ (por. Jn 1,12). Toto je tajomstvo a dar Vianoc.