Program pre gréckokatolíkov: sv. Bazil, biskup a učiteľ

Slovensko: Sv. Bazil, biskup a učiteľ

Mesiac január sa začína aj končí spomienkou na jedného z najväčších cirkevných otcov Východu, na sv. Bazila. 1. januárasa slávi jeho samostatný sviatok, a 30. januára, si v kalendári pripomenieme sviatok Troch Svätiteľov, teda deň, kedy si východná Cirkev pripomína troch veľkých biskupov a teológov: Jána Zlatoústeho, Gregora Bohoslovca a Bazila Veľkého. Každý z týchto svätcov má aj svoj osobitný sviatok. Zavedenie ich spoločnej spomienky v tento deň okrem iného malo aj odstrániť možné diskusie o tom, ktorý z nich bol význačnejší a kto sa hlbšie zapísal do dejín cirkvi. Všetci traja sú známi ako horliví dušpastieri aj ako zostavovatelia liturgií. Pred niekoľkými dňami, na Nový rok sme napríklad celebrovali tzv. Liturgiu sv. Bazila, ktorá sa používa v súčasnosti už len 10 krát v roku. Keďže táto liturgia slúži aj ako príprava na veľké sviatky Pána, mala svoje miesto v predvečer Narodenia Pána, Pomenovania Pána a v deň Bohozjavenia. V niektorých svojich častiach sa výrazne odlišuje od každodenne slúženej liturgie sv. Jána Zlatoústeho. Aj to je pre nás vhodnou príležitosťou k tomu, aby sme si trochu priblížili veľkú osobnosť jej zostavovateľa, sv. Bazila, ktorý svojou pastoračnou aktivitou i teologickým prínosom vtlačil výrazný znak východnej liturgii, teológii a duchovnosti.

Sv. Bazil sa narodil roku 329 v Cézarei Kapadóckej, v meste, ktoré sa dnes nachádza na území Turecka. Pochádzal z početnej rodiny, ktorá bola už po niekoľko generácií kresťanskou. Jeho otec bol advokátom a rečníkom a preto si prial, aby aj syn popri solídnej kresťanskej výchove dostal aj tradičné klasicko-grécke vzdelanie. Preto po ukončení školy v rodnom meste, odišiel mladý Bazil najprv do Konštantinopolu a neskôr do Atén, kde študoval u vtedy najznámejších učiteľov, literátov a rečníkov. Tu sa úprimne spriatelil aj s Gregorom Naziánskym, ktorý sa neskôr stal konštantinopolským patriarchom a takisto slávnymcirkevným učiteľom. Bazil prijal sviatosť krstu až po ukončení štúdií a návrate domov.. V tom čase bola totiž dosť rozšírená tendencia odkladať s krstom až do dospelosti. Zakrátko sa stal učiteľom rečníctva na škole v rodnom meste, pričom sociálne a politické postavenie jeho rodiny mu otváralo perspektívy k sľubnej kariére a pohodlnému životu. Už v tomto období však môžeme pozorovať výraznú zmenu a postupný rast v jeho duchovnom živote. Bazil sa cítil neodolateľne priťahovaný Evanjeliom a v jeho vnútri vzrastala túžba po radikálnom nasledovaní tohto životného štýlu. V tom čase sa všeobecne za kresťanský vzor pokladal život mníchov - pustovníkov. Bazil, nasledujúc ich príklad, začína svoje životné hľadanie, najprv ako ich žiak v Egypte a Palestíne, onedlho aj ako uznávaný duchovný vodca a učiteľ. Neskôr, neďaleko jeho rodiska, pri brehu rieky Iris, sa už pod jeho vedením začína rozvíjať nový štýl rehoľného života, ktorý v sebe spája prvky rozjímavé i aktívne, pustovnícke ale aj komunitárne. Zostavením tzv. Reguly, pravidiel pre takýto spôsob zasvätenia sa Bohu, sa Bazil vlastne stal zakladateľom rehoľného života v dnešnom ponímaní, za čo sa mu v dejinách často dáva meno "otec východného mníšstva".

V roku 362 sa stal kňazom a v roku 370 bol vybraný za biskupa do svojho rodného mesta, Cezarey. Najmä v tomto období sa výrazne dostala do popredia jeho aktívna vonkajšia činnosť, ktorá však bola vždy pevne zakotvená v jeho duchovnom živote a rehoľnej praxi. Život Cirkvi ani v tom čase nebol totiž vôbec idylický. Obdobie krvavého prenasledovania sa už síce skončilo, ale práve vtedy sa začali šíriť aj rozličné bludné náuky a teologické omyly. Takýmto bol napríklad aj arianizmus, popierajúci božskú podstatu osoby Krista. Arianizmus z rozličných dôvodov často podporovali aj niektorí cisári. Sv. Bazil sa neohrozene postavil na čelo zástancov pravovernej katolíckej náuky. Tomuto cieľu zasvätil svoju pastoračnú aktivitu i bohatú spisovateľskú tvorbu. Vo svojich spisoch sa zaoberal vysvetľovaním a prehlbovaním katolíckeho učenia o Najsvätejšej Trojici, o Svätom Duchu, o osobe Krista a o sviatostiach. Zachovali sa nám mno-hé jeho kázne, listy a teologické traktáty, z ktorých sú najznámejšie spisy "O Svätom Duchu" a spis "Proti Eumeniovi". V homíliách sa bohato opieral o sv. Písmo, jeho kázne sú skutočne vynikajúcou ukážkou kresťanskej exegézy.

Sv. Bazil však neostával len pri teórii, ale snažil sa aj presadzovať do praxe zásady kresťanského života. Jeho cit pre sociálne problémy bol na svoju dobu naozaj mimoriadny. Vari stačí spomenúť, medzi množstvom jeho diel, založenie tzv. "mesta lásky". Bolo to rozsiahle centrum na predmestí Cezarey, ktoré slúžilo ako nemocnica, centrum sociálnej pomoci a útulok pre chudobných, bezdomovcov a pútnikov. Tento rozsiahly komplex, ktorý predbehol dnešnú ideu polikliník a sociálnych stredísk o plných 15. storočí, neskôr nazvali jeho vďační spoluobčania jeho menom, "Basiliade".

Sv. Bazil zomrel roku 379 ako 50-ročný, musíme preto ostať len v údive nad jeho nesmierne bohatou liturgickou, teologickou a spisovateľskou pozostalosťou, ktorá ani dnes nestratila nič na svojej hodnote a aktuálnosti. Z rozličných aspektov bohatej činnosti sv. Bazila však hádam najviac vystupuje do popredia jeho osobnosť ako vzor biskupa a teológa. preto ho aj naša Cirkev v deň jeho spomienky oslavuje týmito slovami, ktoré spievame pri sv. liturgii:

“Bol si pevným stĺpom Cirkvi a všetkým si nám daroval neodcudziteľné bohatstvo, spečatené svojou náukou, nebom nám darovaný ctihodný Bazil. Po celej zemi sa rozšírilo tvoje učenie, Veľkňaz Krista Kráľa. Všade privalí tvoje výrečné slová, ktorými si hlásal Pravdy Božie, ľudí si zušľachťoval a ich mravy napravoval. Úctyhodný Otče Bazil, pros Krista Boha, aby spasil naše duše.”

P. Cyril Vasiľ SJ