Dejiny 20. storočia nám trpko demonštrovali, že humanizmus bez Boha alebo proti Bohu je odsúdený na neúspech

Nemecko: „Vymazanie kresťanskej minulosti Európy neznamená oslobodenie človeka z ovládania náboženstvom, ale podriadenie sa človeka moci silnejšieho. Spomenutie Boha preto nevyhnutne patrí do novej európskej ústavy.“ Zdôraznil to regensburský biskup Gerhard Ludwig Müller na stretnutí s profesormi Regensburskej univerzity 12. novembra. „Zásadná nedotknuteľnosť človeka sa porušuje v tej chvíli, akonáhle Boh už nehrá nijakú úlohu v ústave. Dejiny 20. storočia nám trpko demonštrovali, že humanizmus bez Boha alebo proti Bohu je odsúdený na neúspech,“ vyhlásil biskup Müller vo svojej prednáške s názvom: Európska ústava a židovsko-kresťanský obraz človeka.

„Bez zodpovednosti pred Bohom, ktorej neunikneme a bez náboženskej väzby existuje taká sloboda, ktorá môže viesť až k strate všetkých škrupúľ. Etika bez nadprirodzeného zakotvenia zostáva časovo obmedzeným ústupkom, a politika či hospodárstvo ju môže meniť podľa svojich záujmov. Text návrhu ústavy síce na rôznych miestach požaduje nedotknuteľnosť ľudskej osoby a iných nevyhnutných základných hodnôt, ale chýba tam odôvodnenie. Tu by bolo menovanie Boha rozhodne možnosťou ako formulovať toto odôvodnenie vyvodené z tradície Európy. Táto tradícia sa však nezačína až Francúzskou revolúciou, ale je výrazne poznačená aj kresťansko-židovskou tradíciou a jej zodpovednosťou pred Bohom.

Mnohé časti návrhu ústavy s ich požiadavkami spoločného poriadku hodnôt považujem za vydarené. To, že sa jej autori vzdali ich výslovného odôvodnenia, je však rozhodne nedostatkom. Keď Cirkev trvá na spomenutí Boha v preambule ústavy, nezastupuje tým nijaké vlastné záujmy. Návrh ústavy na druhej strane zabezpečuje Cirkvi slobodné súkromné a verejné vyznávanie náboženstva. Trvaním na požiadavke spomenutia Boha v preambule chce Cirkev predovšetkým zabezpečiť základný predpoklad rozvoja skutočne humánnej spoločnosti v Európe. Pritom sa nemieša neoprávnene do politiky, ale plní svoju prorockú úlohu v záujme práve tých najslabších. Cirkev sa bude dôrazne brániť vytláčaniu náboženstva iba do súkromia“ vyhlásil regensburský biskup a zdôraznil:

„Pozadie argumentov proti Bohu v ústave je nesprávnym chápaním náboženstva ako niečoho súkromného.“ Požiadavka vzdať sa menovania Boha je výrazom neznášanlivosti „Väčšina Európanov verí v Boha. Vynechaním Boha z európskej ústavy znamená im objasňovať, že Boh už nehrá vo svete nijakú úlohu, a že kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu budú odstrkovaní ako spoločensky bezvýznamní ľudia, je výrazom neznášanlivosti! Pre veľkú časť Európanov patrí náboženstvo a viera v Boha k podstatnému jadru ich života, z ktorého vychádza aj ich úsilie stvárňovať spoločnosť. Toto jadro úmyselne zamlčovať a vedome mu upierať možnosti stvárňovania budúcnosti nášho svetadielu je výrazom neznášanlivosti a neslúži to humánnej budúcnosti Európy.“