Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD: Si pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?

Zamyslenie P. Milana Bubáka SVD na 4. veľkonočnú nedeľu rok B (Jn 10, 11-18): Si pastier alebo nádenník; alebo čosi ešte horšie?

AUDIO: 

V dnešnom evanjeliu Ježiš porovnáva dva rôzne typy pastierov: nádenníka a dobrého pastiera. V čom je hlavný rozdiel medzi nimi? V tom, ako hlboko sú títo dvaja oddaní svojej práci a  ako ďaleko je každý z nich pri vykonávaní povinností, spojených so svojou službou ochotný až ísť. V mysliach nás, ktorí tento text evanjelia poznáme možno nádenník vyznieva tak trocha negatívne. Lenže nádenník nebola v Ježišovej dobe celkom negatívna osoba. Nádenník bol človek, ktorý si potreboval zarobiť na živobytie, alebo ak mal rodinu aj na živobytie svojej rodiny, a tak šiel a hľadal si prácu, ktorá by mu čo najviac vyniesla. Niekedy bola tá práca stálejšia, inokedy bola len príležitostná. Boli dni, kedy sa musel každé ráno postaviť na námestie a tam čakať, kým ho niekto nenajme na nejakú prácu. Život nádenníka určite nebol ľahký. Bol plný neistoty a strachu o budúcnosť.

Nádenník bol teda robotník, ktorý sa za presne dohodnutú sumu peňazí zaviazal svojmu zamestnávateľovi odviesť prácu, ktorú od neho žiadal. Na jednej starne bola dohodnutá pláca, na druhej presne dohodnuté povinnosti. Od nádenníka sa neočakávalo, že urobí niečo viac, než to, na čom sa so svojím zamestnávateľom dohodol.

V prípade nádenníka-pastiera, jeho povinnosťou obyčajne bolo odviesť ovce na pašu, dohliadať tam na ne, aby sa nerozpŕchli alebo aby sa niektorá z nich niekde nezatárala, chrániť ich pred nebezpečenstvom, dbať, aby mali dostatok vody na pitie a potom večer, na záver dňa ich priviesť niekde na bezpečné miesto na prenocovanie. Žiaden nádenník nebol platený za to, aby za ovce, keby sa náhodou ocitli v nebezpečenstve, riskoval svoje zdravie alebo svoj život. Také niečo sa stávalo, keď sa pastier rozhodol ovce prenocovať niekde na pustatine a uprostred noci ich napadla svorka vlkov. V takej situácii by väčšina nádenníkov z miesta ušla a svoje ovce by nechali tam. A žiaden zamestnávateľ by im to nemohol vyčítať ani ich volať na zodpovednosť.

Dobrý pastier by to však, na rozdiel od nádenníka, neurobil. Dobrý pastier nerobil svoju prácu za peniaze, ale z lásky. Jeho motívom bola záľuba v ovciach a vzťah k nim. Ovce neboli pre neho len biznis alebo prostriedok obživy. Ovce boli jeho pasiou, práca s nimi ho bavila, snažil sa ju vylepšovať a zveľaďovať. A keby náhodou prišlo ku kríze, napríklad ovce by napadli vlci, za ovce by bol schopný vystaviť sa dokonca i veľkému riziku. Je jasné, že takáto oddanosť ovciam sa nedala ani prikázať, ani zaplatiť. Buď to niekto chcel robiť a potom to robil slobodne a zadarmo, alebo to robiť nechcel a potom ho k takejto práci nikto nedonútil. Oddanosť a vzťah sú veci, ktoré sa nedajú vymôcť. Môžu byť výsledkom iba slobodného rozhodnutia pastiera.

A presne toto hovorí v dnešnom evanjeliu Ježiš, keď sám seba nazýva dobrým pastierom. Pre neho byť pastierom nie je zamestnanie, ktoré by robil pre to, lebo mu to vynáša zisk. Ani to nie je výsledkom toho, že by mu niekto pod poslušnosťou nariadil stať sa pastierom oviec.

O sv. Filipovi Nerim sa hovorí, že sa raz sestier jedného kláštora kam často chodieval spýtal: „Sestričky, vždy keď sem prídem vidím, že vy ste všetky stále veľmi zamestnané. Umývate chodby, upratujete a robíte ešte množstvo iných vecí. Povedzte mi, čo vás tak motivuje, aby ste toto všetko robili?“ A jedna sestra mu odpovedá: „Viete, páter, my sme nevesty Kristove. A keďže sme sa oddali Ježišovi, tak robíme všetko to, čo nám on prikazuje!“ „Ó, pekne“, hovorí sv. Filip, „váš motív je naozaj veľmi duchovný. Len či by nebolo lepšie, keby ste tieto vaše chodby umývali preto, aby boli naozaj čisté!? Možno by vaša práca bola kvalitnejšia!“

Vidíme, že nariadiť sa dá všeličo a je veľa tých, ktorí toho z duchovného dôvodu urobia úplne zadarmo naozaj veľa. Lenže nie vždy tam musí byť i srdce. A to sa pozná hneď. Srdce je iba tam, kde človek dáva z lásky a dobrovoľne. Tak, ako to urobil Ježiš: „Aj svoj život položím za ovce“, hovorí. „Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať.“

A bola to pravda. Keď potom vystupoval na Kalváriu, aby tam za nás zomrel, všetkým muselo byť jasné, že je to tak. Ježiš nešiel na Kalváriu preto, lebo musel. Šiel tam dobrovoľne, lebo chcel. Nikto to od neho nežiadal. Rozhodol sa tak sám.

Toto je, milí priatelia, veľká lekcia pre každého z nás, lebo každý z nás sa vo svojom živote skôr či neskôr ocitneme v roly pastiera. Je pravda, každý z nás je aj ovcou. Ovcami sme, keď nás vedú iní a my sa ich vedeniu ochotne podriaďujme. Ovcami sú napríklad deti, študenti, zamestnanci, farníci, vojaci, občania štátu a mnohí ďalší. Byť ovcou nie je niečo ponižujúce.

Lenže každý z nás je aj pastierom. Pastiermi sme, keď sme rodičmi, učiteľmi, kňazmi, vychovávateľmi, zamestnávateľmi, vedúcimi firiem a inštitúcií alebo politikmi. Pastier je ten, kto má na starosti dobro iného človeka, alebo ktorý iného človeka vedie.

Akým si teda pastierom? Si pre ľudí, ktorých vedieš dobrým pastierom alebo si pre nich iba nádenníkom? Nezabudni: byť nádenníkom nie je nič ponižujúce. Nádenník je človek poctivý, ktorý si svedomito plní svoje povinnosti. Lenže to je málo. Plniť si iba svoje povinnosti nestačí. Nádenník žije a pracuje len pre seba, nikdy nie pre iných, a to je málo.

Je pravda, sú ešte aj horší, než nádenníci. Ježiš spomína v evanjeliu aj týchto ľudí. Nie sú síce spomenutí evanjeliu dnešnej nedele, no v texte sa nachádzajú.  Sú to to zlodeji a zbojníci. „Kto nevchádza do ovčinca bránou, ale prelieza inokade, je zlodej a zbojník. ... Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil.“ Žiaľ každý z nás vie, o kom to Ježiš hovorí. Zbojníci a zlodeji sú tí, ktorí žijú na úkor oviec. Môže to byť otec rodiny, ktorý žije len pre seba a jeho rodina stráda. Môže to byť zamestnávateľ, ktorý ľuďom nevypláca celú mzdu. Môže to byť politik, ktorý si v politike nahonobí nekalým spôsobom majetky, a peniazmi, ktoré patria tým, ktorých má na starosti si naplní iba svoje vrecká. A môže to byť i kňaz, ktorý namiesto duchovnej služby ľuďom slúži iba sebe. Takýmto je beda. Beda pastierom, ako hovorí sv. Písmo, ktorí pasú iba seba.

Ak sme pastiermi, nech naším vzorom musí vždy náš dobrý pastier Ježiš Kristus, ktorý svoje poslanie definoval takto: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.”