Kardinál Parolin: Prvých päť rokov pontifikátu pápeža Františka

Vatikán 13. marca – Radosť, milosrdenstvo a misijnosť – tieto tri črty podľa vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina charakterizujú doterajší pontifikát pápeža Františka. Pri príležitosti piateho výročia zvolenia Jorgeho Maria Bergoglia na Petrov stolec poskytol kardinál Parolin rozhovor pre Vatican News. Prinášame jeho vybrané časti a celú odpoveď kardinála Parolina na otázku, ako sa stavia ku kritikám na adresu pápeža.

Vedúci Radio Vaticana Italia Luca Collodi sa v prvej otázke opýtal na najvýraznejšie charakteristiky pontifikátu.

Kard. Parolin: „Zvolenie pápeža a jeho služba sú vždy darom Cirkvi a ľudstvu, ktorého duchovný a cirkevný prínos sa musí zvažovať, hodnotiť či analyzovať vo svetle viery a pôsobenia Prozreteľnosti. Toto výročie nás tak trochu všetkých pobáda myslieť na to, aké sú charakteristické črty magistéria a činnosti pápeža Františka. (...)

Chcel by som povedať, že azda základnou charakteristikou tohto pontifikátu je práve radosť, radosť, ktorá sa zjavne nerodí z ľahkomyseľnosti, ale zo skutočného vedomia, že sme milovaní Pánom.

A je tu i ďalšia vedúca línia pontifikátu: milosrdenstvo, čiže osobná a totálna láska, ktorú má Boh voči každému z jeho stvorení, a na druhej strane radosť z komunikovania tejto dobrej zvesti Evanjelia druhým. Ohlasovať, prinášať zvesť o Ježišovej spáse druhým sa stáva zdrojom radosti pre toho, kto ju prijíma, ale aj pre toho, kto ju ohlasuje. Je to zdieľaná radosť. Takže treťou líniou je podľa mňa tá evanjelizačná, línia vychádzajúcej Cirkvi, ktorá má prinášať Evanjelium všetkému stvoreniu.“

L. Collodi: Kardinál Parolin, pri pápežovi Františkovi sa dá hovoriť o Cirkvi, ktorá je na pochode, vo všetkých jej zložkách. Predsa však, vo vnútri či mimo Božieho ľudu sú niekedy protichodné názory. Ako možno odpovedať na kritiky?

Kard. Parolin: „Istotne jednou z charakteristík pontifikátu pápeža Františka – aby sme sa tak trochu vrátili aj k prvej otázke – je práve tento rozmer Cirkvi vychádzajúcej, Cirkvi v pohybe, teda naliehavé pozvanie, ktoré pápež urobil už od začiatku, to, aby sme nezostali nehybní, aby sme sa neodvolávali na princíp „vždy sa to robilo takto“, o čom vyslovene hovorí v Evangelii gaudium, že takto sa neurobí ani krok vpred.

Prirodzene, dobre vieme, kam vedie táto cesta. Táto cesta vedie k väčšej vernosti Cirkvi jej podstate ako Božieho ľudu a Kristovho tela a k väčšej účinnosti v jej evanjelizačnom poslaní. Takže pravdepodobne - bez toho, že by sme niekoho súdili -práve tento podnet a táto dynamika, ktorú pápež dal a chce dávať Cirkvi, môže  byť dôvodom rozličných úsudkov, kontrastných a niekedy aj protichodných.

V istom zmysle je myslím normálne, že všetky pontifikáty boli podrobené kritikám. Čo sa týka kritík, ja by som rozlíšil tie, ktoré sú deštruktívne, agresívne, skutočne zlé – použime toto slovo – od tých, ktoré sú naopak konštruktívnymi kritikami. A teda pravdepodobne je tu odlišný spôsob ako reagovať a odpovedať na tieto dva typy kritík.

Pokiaľ ide o agresívne a deštrukčné kritiky, nezostáva iné, než prijať ich „in cruce“ (v zmysle kríža) a považovať ich za súčasť tej tŕňovej koruny, ktorú všetci musíme nosiť, osobitne tí, ktorí majú v Cirkvi zodpovednosť a ktorí tak majú aj verejnú úlohu. S tým sa nedá nič robiť. Myslím, že nie je možné, aby sa vyčerpali, vždy tu budú.

Čo sa týka konštruktívnych kritík, myslím, že tieto naopak treba brať do úvahy, lebo môžu pomôcť, môžu byť pomocou k zlepšeniu, k zdokonaleniu aj vlastnej služby. Myslím, že konštruktívne kritiky sú tými kritikami, ktoré sa v zásade rodia z postoja lásky a ktoré majú na zreteli budovanie jednoty (spoločenstva) v Cirkvi. Zdá sa mi, že toto je základné  kritérium; majú na zreteli jednotu (spoločenstva) v Cirkvi a chcú pomôcť aj pápežovi k lepšiemu vykonávaniu jeho magistéria a jeho služby v prospech celej Cirkvi.“ -zk-