Pápežove odporúčania spovedníkom mladých - kurz Apoštolskej penitenciárie

Vatikán 9. marca – Vzťah medzi spoveďou a rozlišovaním povolania – to bola téma tohtoročného formačného kurzu o tzv. vnútornom fóre (interné fórum) organizovanom Apoštolskou penitenciáriou. Účastníkov kurzu dnes prijal na osobitnej audiencii pápež František. Okolo 400 novokňazom, diakonom a seminaristom ponúkol niekoľko vzácnych podnetov ohľadom spovede ako privilegovaného miesta pre rozlišovanie povolania:

„Vy spovedníci, osobitne vy budúci spovedníci, máte výhodu toho – povedzme to tak –, že ste mladí, a teda môžete prežívať sviatosť zmierenia ako „mladí medzi mladými“; a nezriedka veková blízkosť prospieva dialógu, a to aj sviatostnému, pre prirodzenú blízkosť vyjadrovacieho jazyka.“

Čomu venovať pozornosť pri spovedi, a to osobitne u mladých, v súvislosti s rozlišovaním povolania? – položil si otázku Svätý Otec a hneď ponúkol aj nasledovnú odpoveď:

„Predovšetkým by som povedal, že je vždy nevyhnutné znovuobjaviť, ako hovorí svätý Tomáš Akvinský, dimenziu inštrumentálnosti nášho ministéria. Kňaz-spovedník nie je zdrojom milosrdenstva, ani milosti: to nie, iste je ich nevyhnutným nástrojom, avšak len nástrojom! A ak si ich kňaz osobuje, prekáža tomu, aby Boh konal v srdciach. Toto vedomie musí viesť k pozornej ostražitosti pred rizikom, aby sme sa nestali „pánmi nad svedomiami“, predovšetkým vo vzťahu s mladými, ktorých osobnosť sa ešte formuje a preto je oveľa ľahšie ovplyvniteľná.“

Prvou požiadavkou pre spovedníka ohľadom spovede mladých je teda podľa pápeža pamätať na to, že kňaz je nástrojom milosrdenstva. Druhá sa týka spovedníkovho ucha:

„Na druhom mieste je potrebné vedieť načúvať otázkam, prv než ponúkať odpoveď. Dávať odpovede bez toho, aby sme starostlivo načúvali otázkam mladých, a keď je to potrebné aj sa snažili vyvolať v nich autentické otázky, to by bol nesprávny postoj. Spovedník je povolaný byť mužom načúvania: ľudského načúvania kajúcnikovi a božského načúvania Duchu Svätému. Skutočným počúvaním brata vo sviatostnom rozhovore načúvame samotnému Ježišovi – chudobnému a pokornému; načúvajúc Duchu Svätému sa vkladáme do pozornej poslušnosti, stávame sa poslucháčmi Slova a teda poskytujeme tú najväčšiu službu našim mladým kajúcnikom: privádzame ich do kontaktu so samotným Ježišom.“

Splnením týchto dvoch požiadaviek spovedník otvára priestor aj pre rozlišovanie povolania mladého človeka, pokračoval pápež František:

„Keď sa splnia tieto dva prvky, sviatostný rozhovor sa môže skutočne otvoriť pre tú cestu plnú rozvážnosti a modlitby, ktorou je rozlišovanie povolania. Každý mladý človek by mal byť schopný začuť Boží hlas, či už vo vlastnom svedomí, alebo prostredníctvom počúvania Božieho slova. A na tejto ceste je dôležité, aby bol podporovaný múdrym sprevádzaním spovedníka, ktorý sa niekedy môže stať duchovným otcom – a to po požiadaní samotnými mladými, nikdy nie na základe vlastného núkania. Rozlišovanie povolania je predovšetkým čítaním znamení, ktoré Boh sám už vložil do života mladého človeka, prostredníctvom jeho osobných vlastností a sklonov, prostredníctvom prežitých stretnutí a prostredníctvom modlitby: predĺženej modlitby, v ktorej človek s jednoduchosťou opakuje Samuelove slová: «Hovor, Pane, tvoj sluha počúva!» (1 Sam 3,9).“

Spoveď sa teda môže stať privilegovanou príležitosťou na rozlišovanie povolania, kde obaja – ako spovedník, tak aj kajúcnik – načúvajú Božej vôli a objavujú, aký plán by mohol mať s človekom, bez ohľadu na to, o akú konkrétnu formu povolania ide, vysvetlil Svätý Otec:

„Veď povolanie sa nestotožňuje, ani sa nikdy nesmie stotožňovať s nejakou formou! Toto by viedlo k formalizmu! Povolanie je samotný vzťah s Ježišom: vzťah životodarný a nezastupiteľný.“ 

Na opis úlohy spovedníka máme viaceré vyjadrenia: „lekár a sudca“, „pastier a otec“, „učiteľ a vychovávateľ“, uviedol príklady Svätý Otec. To však nie je všetko, upozornil pápež:

„Ale osobitne pre mladých je spovedník povolaný byť predovšetkým svedkom. Svedkom v zmysle „mučeníka“, povolaného spolutrpieť za hriechy bratov, tak ako Pán Ježiš. A potom svedkom milosrdenstva – toho srdca Evanjelia, ktorým je Otcovo objatie márnotratného syna, vracajúceho sa domov.“ -zk-