Kardinál Gerhard Ludwig Müller vystúpil na medzinárodnej konferencii v Bratislave

Slovensko 6. februára - O aktuálnych otázkach ľudskej mravnosti, ako aj obsahu, posolstve a výzvach encykliky sv. Jána Pavla II. Veritatis splendor vydanej pred 25 rokmi dnes diskutovali na medzinárodnej konferencii v Bratislave, ktorú zorganizovala Konferencia biskupov Slovenska. Ako hlavný hosť vystúpil nemecký kardinál Gerhard Ludwig Müller, emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery.

Bratislavský arcibiskup metropolita a predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský ako hostiteľ  privítal v Aule Benedikta XVI. Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského aj profesorov Pápežského teologického inštitútu Jána Pavla II. v Ríme Livia Melinu a Stephana Kampowského a rektora Kňazského seminára svätého Františka Xaverského v Badíne Jána Viglaša. 

Kardinál Müller už v predvečer konferencie predsedal v bratislavskej Katedrále sv. Martina pri koncelebrovanej omši s viacerými slovenskými biskupmi. V homílii sa v súvislosti s liturgickou spomienkou sv. mučenice Agáty zameral na podstatu mučeníckeho svedectva, keď okrem iného povedal:

„Kresťanskí mučeníci dosvedčujú svoju ochotu až na smrť. Radšej chcú násilie trpieť než ho používať. Oni totiž veria v jedného a pravého Boha, ktorý ľuďom nevnucuje jarmo absolútnej moci, ale ktorý nás povoláva, aby sme mali „účasť na slobode a sláve Božích detí” (Rim 8, 21)

Najnovšie existuje teória, ktorá v histórii náboženstva robí monoteizmus zodpovedným za útlak, intoleranciu a násilie. Ako dôkaz kauzálnej súvislosti medzi biblickým monoteizmom a deštruktívnym násilím vyberá niektoré miesta zo Starého zákona, kde sa rozpútal boj proti modloslužbe a modloslužobníkom. Polyteizmus je naopak tolerantný, lebo každý má svoju vlastnú pravdu v materiálnej či duchovnej podobe svojho božstva, teda, seba samého uctieva ako Boha. Naproti tomu monoteizmus prišiel na svet s takým druhom náboženského imperializmu, ktorý nanucuje iným vlastnú pravdu prehováraním či hrozbami.

V skutočnosti značí biblicky dosvedčená viera v jedného a pravého Boha, Stvoriteľa neba i zeme, Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista, oslobodenie človeka z absolutizovaných mocností a pozemského násilia. Lebo uctievanie mŕtvych modiel miesto živého a pravého Boha robí z ľudí otrokov ich žiadostí a politických mocenských záujmov.

Boh sa zjavuje ako ten, ktorý oslobodil svoj ľud z domu otroctva v Egypte. To dnes znamená: z otroctva pominuteľnosti, hriechu, smrti, odcudzenia a rozdelenia, heteronómie a vylúčenia. Ale k viere v neho a tak k slobode skrze neho nemôžeme a nemáme nikto nútiť. „Túto slobodu nám vydobyl Kristus. Stojte teda pevne a nedávajte sa znova zapriahnuť do jarma otroctva“ (Gal 5, 1), píše Pavol vo svojom Liste Galaťanom. Svedkovia evanjelia radšej trpeli násilie a neprávosť, ako sám Boží Syn, než by mali niekomu odplácať neprávosť neprávosťou.“ (Zdroj: TK KBS) -jb-