Ranná homília Svätého Otca: Milosť zahanbenia nad hriechmi

Vatikán 6. októbra – „Pánovi, nášmu Bohu, pristane spravodlivosť a nám zahanbená tvár.“ Týmito slovami z Knihy proroka Barucha začína dnešné prvé liturgické čítanie (Bar 1,15 -22), ktoré hovorí o neposlušnosti voči Božiemu zákonu, čiže o hriechu a zároveň nám ukazuje aj „pravú cestu“ prosby o odpustenie. Toto je aj červená niť dnešnej homílie Svätého Otca v Dome sv. Marty, v ktorej sa podrobnejšie vrátil k biblickému textu a pristavil sa hlavne pri realite hriechu, ktorá charakterizuje všetkých ľudí, tak ako v Baruchovom proroctve: „kňazov, kráľov, prorokov a otcov“.

„Nikto nemôže povedať: ‚Ja som spravodlivý’ alebo ‚Ja nie som ako ten alebo tamten’. Som hriešnik. Povedal by som, že je to takmer naše prvé meno, ktoré všetci máme: hriešnici. A potom, prečo sme hriešnici? Neposlúchli sme – vždy vo vzťahu k Pánovi: On povedal jedno, a my sme konali iné. Nepočúvali sme Pánov hlas. On k nám hovoril mnoho ráz v našom živote. Každý sa môže zamyslieť: ‚Koľkokrát Pán ku mne hovoril... Koľkokrát som nepočúval!’. On hovoril prostredníctvom rodičov, rodiny, katechétu, v kostole, v kázňach, a hovoril aj v našom srdci“.

Ale my sme sa vzpriečili, toto je ten hriech, je to teda „vzbura“, je to „zanovitosť“ v nasledovaní „zvrátených náklonností nášho srdca“, s pokleskami „dennodenných drobných modloslužieb“, „žiadostivosti“, „závisti“, „nenávisti“ a zvlášť „očierňovania“, toho „ohovárania“, ktoré pápež František nazýva „vojnou v srdci, ktoré chce druhého zničiť“. A je to dôsledok hriechu, ako sa to píše v Baruchovi, „že nás prenasleduje nešťastie a kliatba“, pretože „hriech ničí srdce, ničí život, ničí dušu, oslabuje ju, robí chorou“. Avšak hriech sa vždy týka vzťahu k Bohu - upresnil Svätý Otec:

„Nie je to škvrna na odstránenie. Ak by to bola škvrna, stačilo by ísť do čistiarne a nechať ju odstrániť... Nie. Hriech je postoj vzbury proti Pánovi. Sám osebe je zlý, ale zlý je voči Pánovi, ktorý je dobrý. A ak sa takto zamyslím nad svojimi hriechmi, tak miesto toho, aby som upadol do depresie vnímam ten veľký pocit: hanbu, poníženie, o ktorom hovorí prorok Baruch. Hanba je milosťou.“

A hanba „otvorí dvere uzdraveniu“. To je pozvanie, ktoré pápež František predložil na záver svojej homílie, cítiť zahanbenie pred Pánom za naše hriechy a prosiť o uzdravenie:

„Keď nás Pán vidí takto zahanbených nad tým, čo sme urobili a s pokorou prosiacich o odpustenie, on, všemohúci, to zmazáva; objíme nás, pohladí nás a odpúšťa nám. Nuž, toto je tá cesta k odpusteniu, ktorej nás dnes učí prorok Baruch. Chváľme dnes Pána, pretože ráčil preukázať svoju všemohúcnosť práve v milosrdenstve a odpustení“. -ab-