Kard. Parolin bilancuje návštevu Ruska: Konštruktívne stretnutia v klíme dialógu

Vatikán/Rusko 25. augusta – Cesta premosťovania v atmosfére načúvania a dialógu. Týmito slovami charakterizoval vatikánsky štátny sekretár kard. Pietro Parolin trojdňovú návštevu Ruska, odkiaľ sa vrátil v stredu 23. augusta. V exkluzívnom rozhovore pre vatikánske média uviedol:

„Myslím si, že bilancia tejto cesty je v zásade bilanciou pozitívnou. Podarilo sa nám naplniť program, ktorý sme pripravili. Stretnutia, či už na úrovni verejných autorít, s prezidentom Putinom alebo s ministrom zahraničných vecí Lavrovom, ako aj s hlavnými predstaviteľmi hierarchie Ruskej pravoslávnej cirkvi, teda s patriarchom Kirillom a metropolitom Hilarionom, skutočne charakterizovala atmosféra srdečnosti, načúvania, rešpektu. Povedal by som, že to boli významné a hlavne konštruktívne stretnutia.

Samozrejme potom tu bola časť stretnutí s katolíckou komunitou. Najmä vďaka rozhovorom a dialógu, ktorí sme mali s biskupmi na nunciatúre, bolo možné poznať viac zblízka realitu, život katolíckej komunity v Rusku; jej radosti, nádeje, ale tiež výzvy a ťažkosti, ktorým musí čeliť. Práve tie bolo možné predstaviť autoritám. Jednou z nich bola téma reštitúcie niektorých chrámov, ktoré boli skonfiškované v čase komunistického režimu, a pre ktoré nebola ešte zaistená reštitúcia vzhľadom na potreby katolíckej komunity používať primerané priestory na bohoslužbu.“

Kardinál Parolin sa hneď po návrate z Ruska skontaktoval so Svätým Otcom, aby mu v skratke predstavil obsah a výsledky cesty.

„Samozrejme som mu tiež odovzdal pozdravy, ktoré mi boli zverené zo všetkých strán, s ktorými som sa stretol; náklonnosť a blízkosť katolíckej komunity, úctivé pozdravy autorít. Spomínam si, že prezident Putin mal živo v pamäti stretnutia s pápežom Františkom v rokoch 2013 a 2015. A tiež to bol bratský pozdrav od patriarchu Kirilla.

Samozrejme pápeža veľmi potešili tieto prejavy, tieto pozitívne výsledky... Ako veľmi dobre vieme, Svätý Otec je veľmi pozorný na všetky príležitosti dialógu, ktoré len môžu byť; je veľmi pozorný na hodnotenie všetkých príležitosti pre dialóg, ktoré existujú, a je veľmi rád, keď dochádza ku krokom vpred v tomto smere.“  

Jedným z významných stretnutí vatikánskeho štátneho sekretára počas cesty v Rusku bolo stretnutie s patriarchom Kirillom. O hlavných témach rokovaniach s najvyšším predstaviteľom Ruskej pravoslávnej cirkvi kard. Parolin: 

„Povedal by som, že sme sa v podstate tak trochu pozastavili pri tejto novej atmosfére, ktorá panuje vo vzťahoch medzi Ruskou pravoslávnou cirkvou a Katolíckou cirkvou; pri tejto novej atmosfére, ktorá vznikla v uplynulých rokoch, a ktorá zažila obzvlášť významný moment a silnú akceleráciu tiež vďaka stretnutiu medzi patriarchom a pápežom v Havane, po ktorom nasledovala táto udalosť [putovania relikvie sv. Mikuláša do Ruska]. 

Skutočne som zo strany pravoslávnych predstaviteľov vnímal, ako veľmi sa ich dotkla táto skúsenosť návštevy relikvie sv. Mikuláša z Bari v Moskve a v Petrohrade; a to v zmysle, že boli dotknutí vierou a nábožnosťou svojho národa... Bola to skutočne grandiózna udalosť či už z pohľadu svojho rozmeru – hovorí sa, že relikviu navštívilo dva a pol milióna veriacich – alebo čo sa týka vplyvu viery a spirituality, ktorú táto udalosť spôsobila.  

Tiež sme preskúmali už podniknuté kroky a tie, ktoré sa len uskutočnia, ktoré by sa mali uskutočniť v budúcnosti. Zdá sa mi, že z ich strany – prirodzene tak ako aj z našej strany – niet vôle vyčerpať potenciál, ktorý táto nová fáza otvorila. K spolupráci môže prirodzene dôjsť vo viacerých oblastiach, na viacerých úrovniach: od spolupráce v oblasti kultúry – tej akademickej – až po humanitárnu... 

Práve na tento bod sa kládol veľký dôraz, že dve cirkvi čeliac toľkým situáciám konfliktu, ktoré existujú vo svete, môžu skutočne konať výstižné a účinné humanitárne dielo. Dotkli sme sa tiež – s rešpektom a zároveň s úprimnosťou – tém tak trochu chúlostivých vo vzťahoch medzi dvoma cirkvami. Snažili sme sa však tomu dať – aspoň podľa môjho názoru – zmysel skôr pozitívny; teda skúmať spoločné spôsoby, ako čeliť týmto problémom a pokúsiť sa ich riešiť.“ 

Medzi najcitlivejšie témy vo vzťahu medzi Svätou stolicou a Ruskom patrí ukrajinská otázka. Kardinál Parolin navštívil krajinu poznačenú vojnovým konfliktom vlani. Na otázku, či táto téma pokročila nejakým smerom, odpovedal:

„Novoty, aspoň doteraz, zatiaľ nie sú... Snáď je ešte predčasné myslieť na nejaké novosti. Pán – veríme – dovolí, aby semená dobra, ktoré sme zasiali, vyklíčili a priniesli ovocie. Ako je však dobre známe, ukrajinská otázka je jednou z otázok, ktoré veľmi trápi Svätú stolicu. Pápež na túto tému hovoril viackrát...

Je zrejmé, že táto téma nemohla byť opomenutá... Povedal by som, že predovšetkým v zmysle hľadania možností, hodnotenia toho, či existujú nejaké konkrétne kroky, ktoré by bolo možno podniknúť pre trvalé a spravodlivé riešenie konfliktu v rámci súčasne dostupných nástrojov, ktorými sú prakticky dosiahnuté dohody medzi dvoma stranami.

Je tiež známe, že Svätá stolica trvala predovšetkým na humanitárnych aspektoch počnúc veľkou iniciatívou pápeža na Ukrajine. V tomto zmysle bolo napríklad jednou z tém oslobodenie väzňov: toto je jednou z ,humanitárnych’ tém, ktoré by mohli skutočne byť dôležitými pri opätovnom daní impulzu celému procesu, aj politickému, aby sa vyšlo z tejto situácie stagnácie a napredovala tak tiež napríklad téma pokoja zbraní, téma prímeria, téma podmienok bezpečnosti na území, ďalej téma politických podmienok, aby bolo možné robiť pokrok v globálnom riešení.“    

Média venovali veľký priestor najmä stretnutiu štátneho sekretára Svätej stolice s prezidentom Ruska Vladimirom Putinom v Soči. Kardinál Parolin pre vatikánske média prezradil, aké boli hlavné témy rozhovoru:  

„Bolo to veľmi srdečné stretnutie, bolo to stretnutie s prejavom rešpektu, počas ktorého bolo možné prerokovať všetky témy, na ktorých nám záležalo, aby boli prediskutované, ako napríklad téma Blízkeho východu, predovšetkým situácia v Sýrii a v tomto kontexte tiež téma prítomnosti kresťanov. Vieme, že jednou z vecí, ktoré spájajú Rusko a Svätú stolicu je práve táto pozornosť voči situácii kresťanov, téma prenasledovania kresťanov...  

Ďalej téma Ukrajiny, o ktorej sme už hovorili; téma Venezuely. Teda, okrem bilaterálnych otázok, ktoré som spomenul už na začiatku, sme tiež predstavili niektoré ťažkosti katolíckej komunity. Snažil som sa predovšetkým povedať toto: že Rusko, vďaka svojej geografickej pozícií, svojej histórii, svojej kultúre, minulosti a prítomnosti, zohráva veľkú úlohu v medzinárodnom spoločenstve, vo svete. A teda má veľkú zodpovednosť vo vzťahu k mieru: či už krajina alebo jej lídri majú veľkú zodpovednosť vo vzťahu k budovaniu pokoja a musia sa skutočne snažiť postaviť záujmy o mier nad všetky ostatné záujmy.“ -ej-