Ranná homília: Pavlova rozlúčka s Efezanmi je vzor pre duchovných pastierov

Vatikán 30. mája – Skutočný pastier sa vie správne rozlúčiť so svojou cirkvou, lebo vie, že on sám nie je centrom diania. Je slobodným človekom, ktorý slúžil bez kompromisov a bez toho, aby si stádo privlastňoval. Tak znela ústredná myšlienka dnešnej homílie pápeža Františka, ktorú predniesol počas omše v Dome sv. Marty.  

Pastier musí byť pripravený raz sa so svojim stádom rozlúčiť

Svätý Otec sa vo svojej kázni nechal inšpirovať dnešným prvým čítaním zo Skutkov apoštolov(Sk 20,17-27). Sv. Pavol sa lúči s Cirkvou v Efeze, ktorú založil a odchádza do Jeruzalema. Pápež nazýva apoštolovu reč „rozlúčkou biskupa“:

„Všetci pastieri sa raz musíme rozlúčiť. Príde moment, kedy nám Pán povie: ,Choď inam, choď tam, choď onam, poď ku mne’. A jeden z krokov, ktoré musí pastier urobiť, je tiež pripraviť sa na dobrú rozlúčku, nie na polovičatú. Ak sa pastier nenaučí rozlúčiť sa, je to preto, lebo má nejakú nesprávnu väzbu so stádom, puto, ktoré nie je očistené Ježišovým krížom.“     

Pastier musí byť pastierom bez kompromisov

Ako ďalej pokračuje úryvok z dvadsiatej kapitoly Skutkov apoštolov, apoštol Pavol si nechal zavolať všetkých starších Cirkvi v Efeze a lúči sa s nimi akoby s „presbyterskou radou“. Svätý Otec si všimol tri postoje sv. Pavla. Na prvom mieste je to jasné vedomie, že svojím odchodom nerobí akýsi krok späť.

Pavol hovorí: «Vy viete, ako som bol s vami celý čas od prvého dňa, čo som vkročil do Ázie; ako som slúžil Pánovi so všetkou pokorou v slzách a skúškach» (Sk 20,18). Toto nie je to akési Pavlovo chválenie sa, on jednoducho rozpráva o udalostiach. „Jednou z vecí, ktoré dajú pastierovi, ktorý sa lúči, mnoho pokoja, je pripomenúť si, že nikdy nebol pastierom kompromisov, že nikdy neviedol cirkev s kompromismi, že nikdy necúvol“. A k tomuto je podľa Svätého Otca potrebná odvaha.

Dobrý pastier je poslušný voči Duchu Svätému

Po druhé, sv. Pavol odchádza do Jeruzalema „hnaný Duchom“, bez toho, aby vedel, čo sa mu tam stane. Apoštol je poslušný voči Duchu Svätému, lebo „pastier vie, že je na ceste,“ dodal pápež František:

„Pri vedení cirkvi sa riadil postojom nerobiť kompromisy. Duch teraz od neho žiada, aby sa vydal na cestu bez toho, že by vedel, čo sa bude diať. A tak pokračuje ďalej, lebo nemá nič vlastné, svoje stádo si nenáležite neprivlastnil. Slúžil. ,Boh teraz chce, aby som odišiel? Idem teda bez toho, aby som vedel, čo sa mi prihodí. Viem len – Duch mu to odhalil –, že Duch Svätý ma vo všetkých mestách uisťuje, že ma očakávajú okovy a súženie’.

Toto jediné vedel: nejdem na dôchodok, idem na iné miesto slúžiť iným cirkvám. Vždy so srdcom otvoreným na Boží hlas: zanechám to, uvidím, čo odo mňa Pán žiada. A tak tento pastier bez kompromisov je teraz pastierom na ceste.“  

Pastier nie je stredom dejín, ale služobníkom

Pápež František zakončil dnešnú rannú homíliu poukazom na tretí postoj sv. Pavla: „Svoj život nepovažujem vôbec za drahý“, teda sa nepovažuje za „stred dejín, [či už] veľkých alebo malých dejín“. Nie je centrom, ale je „služobníkom“. Pápež v tejto súvislosti zacitoval ľudové príslovie: „Ako žiješ, tak budeš umierať; ako žiješ, tak sa budeš lúčiť“. A apoštol Pavol sa lúčil so „slobodou bez kompromisov“, na ceste. „Takto,“ zakončil svoju kázeň Svätý Otec, „sa lúči pastier“:  

„S týmto tak krásnym príkladom sa modlime za pastierov, za našich (duchovných) pastierov, za farárov, za biskupov, za pápeža, aby ich život bol životom bez kompromisov, životom na ceste, životom, v ktorom sa necítia byť centrom dejín, a tak sa naučia rozlúčiť sa. Modlime sa za našich pastierov.“ -ej-