Pápež František prijal pacientov s Huntingtonovou chorobou

Vatikán 18. mája – „Už sa viac neskrývajte. Krehkosť nie je zlo.“ Týmito slovami dnes pápež František povzbudil 1700-člennú skupinu chorých na Huntingtonovu chorobu spolu s ich rodinami, lekármi, dobrovoľníkmi a vedcami. Mnohí z nich absolvovali „dlhú a náročnú cestu“ z Nového Zélandu či z Latinskej Ameriky. Chorí sa neraz vo svojom prostredí musia skrývať a žijú na okraji spoločnosti.

„Ste vzácni“ v očiach Boha a Cirkvi, povedal v Aule Pavla VI. Svätý Otec chorým na toto zriedkavé dedičné ochorenie centrálneho nervového systému. Ide o ľudí, ktorí postupom času nedokážu ovládať svoje pohyby, postupne prestávajú poznávať okolie a trpia psychiatrickými poruchami. Vedci zatiaľ nevynašli žiaden liek, choroba sa končí vždy smrťou. 

„Príliš dlho obavy a ťažkosti, ktoré poznačili životy ľudí trpiacich na Huntingtonovu chorobu, vytvorili okolo nich nepochopenia, bariéry, skutočné a vlastné odsunutia na kraj spoločnosti. V mnohých prípadoch chorí a ich rodiny prežili drámy hanby, izolovanosti, opustenia. Dnes sme však tu, lebo chceme povedať sebe samým a celému svetu: «Už nikdy viac v skrytosti»! Nejde jednoducho o slogan, ale o úsilie, ktorého my všetci musíme byť protagonistami.“       

Pápež František poukázal na jasný príklad Ježiša, ktorý nám dal svojím životom. „Stretával sa s mnohými chorými, ujímal sa ich utrpení, rúcal múry stigmy a sociálneho vylúčenia, ktoré im zabraňovali cítiť sa rešpektovanými a milovanými,“ dodal Svätý Otec:

„Pre Ježiša choroba nikdy nebola prekážkou na stretnutie s človekom, naopak. On nás naučil, že človek je vždy vzácny, vždy obdarovaný dôstojnosťou, ktorú nič a nikto nemôže zrušiť, ani choroba. Krehkosť nie je zlo. A choroba, ktorá je vyjadrením krehkosti, nám nemôže a nesmie dovoliť zabudnúť, že v Božích očiach naša hodnota zostane vždy nevyčísliteľná.“    

„Choroba môže byť príležitosťou pre stretnutie, podelenie sa a solidaritu,“ pokračoval ďalej vo svojom príhovore Petrov nástupca a obrátil sa na rodiny chorých:

„Povzbudzujem aj vás, aby ste sa necítili opustení, aby ste neupadli do pokušenia pocitu hanby a viny. Rodina je privilegované miesto života a dôstojnosti a vy môžete spolupracovať na vytvorení tej siete solidarity a pomoci, ktorú je len rodina schopná garantovať a ktorú je ona ako prvá povolaná žiť.“     

Ako tretiu skupinu oslovil Svätý Otec lekárov, zdravotníkov a dobrovoľníkov, ktorí sa zaoberajú Huntingtonovou chorobou:

„Diagnostických, terapeutických a asistenčných výziev, ktoré so sebou choroba prináša, je mnoho. Nech Pán požehná vašu prácu: aby ste sa stali opornými bodmi pre pacientov a ich rodiny... Buďte náručou, ktorú Boh používa, aby zasieval nádej. Buďte hlasom, ktorým sa títo ľudia budú môcť domáhať svojich práv!“

Ako poslednej skupine sa pápež František prihovoril genetikom a vedcom, ktorí sa venujú štúdiu a výskumu terapie Huntingtonovej choroby:

„Je jasné, že na vašej práci spočíva pohľad zaťažený očakávaním: od vášho úsilia závisí nádej nájsť cestu pre definitívne uzdravenie z choroby, ale tiež zlepšenie životných podmienok týchto bratov... Niektoré výskumy dokonca používajú ľudské embryá spôsobujúc tak neodvratne ich deštrukciu. Vieme však, že žiaden cieľ, nech je sám o sebe akokoľvek šľachetný, nemôže ospravedlniť zničenie ľudských embryí.“ -ej-