P. Cantalamessa uzavrel pôstny cyklus odkazom 500. výročia reformácie pre dnešok

Vatikán 7. apríla – Pápežský kazateľ páter Raniero Cantalamessa dnes uzavrel tohtoročný cyklus pôstnych kázní. Na jeho piatej pôstnej kázni bol v Pápežskej kaplnke Redemptoris Mater prítomný aj Svätý Otec František, ktorý si  dnes pripomína 4. výročie svojho slávnostného uvedenia na Petrov stolec v Lateránskej bazilike v Ríme.

Podobne ako predtým v Advente, aj v terajšom pôstnom cykle páter Cantalamessa pri predstavovaní hlavných obsahov viery osobitne sledoval úlohu Ducha Svätého v živote Cirkvi. Dnes sa pápežský kazateľ v súvislosti s aktuálnosťou 500. výročia reformácie sústredil na tému ospravodlivenia na základe viery v Ježiša Krista. Pripomenul, že katolíci a luteráni už jasne potvrdili spoločné chápanie tejto kľúčovej otázky, pričom poznamenal, že nesprávny dôraz sa v minulosti prejavil skôr v praktikách a zvykoch než v písanom učení Cirkvi. Zdôraznil, že tým najdôležitejším nie je to, čo Ježiš človeku odňal, čiže jeho hriechy, ale to, čo mu daroval: Ducha Svätého.

Pápežský kazateľ konštatoval, že od čias reformácie sa situácia zásadne zmenila:

„Otázky, ktoré vyvolali oddelenie medzi Rímskou cirkvou a Reformáciou boli hlavne odpustky a spôsob ako nastáva ospravodlivenie hriešnika. Ale môžeme povedať, že sú to problémy, na ktorých stojí alebo padá viera dnešného človeka? Pamätám si, že pri jednej príležitosti urobil kard. Kasper takúto poznámku: pre Luthera životným problémom číslo jeden bolo ako prekonať pocit viny a dospieť k dobrotivému Bohu; no ak je tu dnes problém, tak potom je opačný: ako opäť dať človeku cítiť opravdivý zmysel hriechu, ktorý celkom stratil.“

„Medzi preháňaniami, ktoré priniesli stáročia sústreďovania sa na otázku ospravodlivenia hriešnika sa mi vidí jedna vec, ktorá urobila zo západného kresťanstva pochmúrne ohlasovanie, všetko zamerané na hriech, proti čomu sa laická kultúra nakoniec postavila bojovne a odmietavo. Najdôležitejšia vec nie je to, čo Ježiš svojou smrťou z človeka sňal – hriech –, ale to, čo daroval, a to je Duch Svätý.“

„Ospravodlivenie dané zdarma prostredníctvom viery v Krista musí byť dnes ohlasované celou Cirkvou, a s väčšou silou než kedykoľvek predtým. Nie však v protiklade ku „skutkom“ o ktorých hovorí Nový zákon, ale v protiklade k nárokovaniu si postmoderného človeka, ktorý sa chce zachrániť sám pomocou svojej vedy a techniky alebo improvizovanými a upokojovacími spiritualitami. Toto sú tie „skutky“, na ktoré sa moderný človek spolieha. Som presvedčený, že ak by Luther dnes žil, toto by bol spôsob, akým by aj on dnes kázal o ospravodlivení skrze vieru.“

„Nesmieme nikdy stratiť zo zorného uhla základný bod Pavlovho ohlasovania. To čo Apoštol hlavne potvrdzuje v liste Rimanom 3 nie je, že sme ospravodlivení skrze vieru, ale že sme ospravodlivení skrze vieru v Krista; nie je tak, že sme ospravodlivení skrze milosť, ako že sme ospravodlivení skrze Kristovu milosť. Kristus je centrom posolstva, ešte skôr ako milosť a viera. On je dnes tým článkom, na ktorom Cirkev stojí alebo padá: osoba, nie doktrína.“

Raniero Cantalamessa zastrešil celý svoj tohtoročný pôstny cyklus mottom «Nik nemôže povedať: „Ježiš je Pán“, iba ak v Duchu Svätom» (1 Kor 15,3). -ab, jb-