2017-03-09 16:13:00

Štvrtý deň exercícií v Aricci: Ježišova smrť na kríži v Matúšovom evanjeliu


Vatikán 9. marca – Hlavnou témou dnešnej rannej meditácie pátra Guilia Micheliniho, ktorý už štvrtý deň vedie duchovné cvičenia v Aricci pre pápeža Františka a členov rímskej kúrie, bola Ježišova smrť na kríži podľa Matúšovho evanjelia. Smrť „skutočná“, nie len „na oko“:

„Nielen učeníci majú problém uveriť, že opäť ožil, a toto je pravda; to je však možné práve vďaka tomu, že Ježiš skutočne zomrel,“ vysvetlil páter Michelini vo svojej siedmej meditácii. Detaily, ktoré opisujú Ježišovu smrť sú podľa jeho slov „nepohodlné“, surové, ako napríklad výkrik z kríža. Slová evanjelistu jasne hovoria o ozajstnej realite, „o tom, čo sa stalo“.    

Exercitátor sa na úvod svojej úvahy zamyslel nad „pocitom opustenosti, ktorý Ježiš zakúsil na kríži“, keď vyslovil tie slová: «Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?» (Mt 27,46). Niektorí z prítomných si mysleli, že volá Eliáša:

„Kto mohol byť ten Eliáš, ktorého vzýval Ježiš? Samozrejme prorok, ktorý by sa bol vrátil: ale čo by urobil? Zniesol ho z kríža? Alebo možno, ako sa hovorievalo – a ako čítame v evanjeliách – Eliáš už prišiel a bol to Krstiteľ? Volal snáď Ježiš z kríža svojho priateľa? Samozrejme ide o veľké nedorozumenie: Ježiš neprosí o pomoc Eliáša a už vôbec nie [Jána] Krstiteľa. Ježiš svojím výkrikom volá Otca. Otec však mlčí.“

Práve skutočnosť, že Otec nezasahuje, dodal ďalej páter Michelini, je „ďalší zahanbujúci element celého rozprávania o Ježišovej smrti“. Pocit, ktorý Ježiš zažíva, pocit opustenosti zo strany Otca, je v každom prípade niečo reálne a niečo tak „škandalózne“, že by bolo len ťažké to „vymyslieť“. Ježiš „si sťažuje“ nie preto, že by sa cítil opustený Bohom alebo od bolesti, ale preto, že ho opúšťajú fyzické sily. Evanjelisti Ján a Lukáš Ježišov výkrik ani neuviedli. Ako podčiarkol exercitátor, bol „príliš škandalózny“.

„Poslednými mukami“ pre Ježiša je to, že ani z kríža nie je pochopený: to, že je „zle chápaný“ je „niečo zdrvujúce“, vysvetlil páter Michelini. Prečo je tu nepochopenie? - spýtal sa prítomných v exercičnom dome a spomenul skúsenosť, s akou sa stretol u istého manželského páru. Žena vďaka správam v telefóne odhalila, že ju manžel podvádza. Dvaja ľudia mali v pozadí „jedno veľké zranenie“, cudzoložstvo: „to bol ten problém, ktorý v hĺbke bránil porozumieť si“ navzájom, vysvetlil páter Giulio Michelini a dodal: Ježiš kedy len mohol, „vysvetľoval a znovu vysvetľoval“. Avšak z kríža už „nevládze nič vysvetľovať“:

„Prirodzene, my vieme, že kríž všetko vysvetľuje. Ježiš však viac nevládze povedať, prečo volá na Otca a nie na Eliáša. Je schopný urobiť len jednu vec: spoľahnúť sa na Ducha, ktorého vskutku daruje, aby Duch vysvetlil to, čo sa jemu nepodarilo vysvetliť. Alebo si počká, kým po vzkriesení z mŕtvych bude so svojimi učeníkmi a zdrží sa s nimi po dobu štyridsiatich dní, hovorí začiatok Skutkov apoštolov – aby ruka v ruke sprevádzal učeníkov, ktorí nechápali.“   

Páter Michelini ďalej pripomenul, že „okrem“ týchto posledných múk je tu ešte „stotníkova kopija“ a vrátil sa k príbehu z Kafarnauma. Iný stotník, „pravdepodobne ozbrojený“, sa priblížil k Ježišovi, lebo jedného z jeho „synov“ alebo jeho „sluhu“ trápila choroba. A Kristus mu neodmieta „toto gesto lásky“:

„Teraz, podľa niektorých dôležitých doslovných svedectiev Matúša, je zabitý práve bodnutím kopijou vojaka. Ježiš nastavuje vojakom druhé líce, ako učil vo svojej reči na vrchu: stotníkovi z Kafarnauma bol pripravený [pomôcť]. Teraz z kríža vládze iba nastaviť svoj bok, odkiaľ vytryskne voda a krv na odpustenie hriechov.“    

Páter Michelini tiež porovnal Matúšovo evanjelium, v ktorom sa píše, že prebodnutie kopijou prichádza „pred“ Ježišovou smrťou a nie po nej, ako o tom hovorí Ján. V Cirkvi však nakoniec získala prevahu Jánova interpretácia. Exercitátor sa tiež pozastavil nad ženami, ktoré stáli pod krížom. Podľa evanjelistu Matúša ich bolo „mnoho“ a medzi nimi bola aj Mária, „Matka Jakubova a Jozefova“, v ktorej niektorí vidia „Pánovu matku“, ktorá je prítomná pod krížom, ako o tom píše aj evanjelista Ján: 

„Možno aj tu, ako si to niektorí všimli, evanjelista Matúš – od ktorého sa mohol inšpirovať Ján – chce povedať, že je tam ona, avšak nepriamym spôsobom, dokonca so zdôraznením rétorickým spôsobom, nevolajúc ju ,Pánova matka’, ale ,Mária, matka Jakubova a Jozefova’. Z akého dôvodu? Niekto napísal – a je to zaujímavá hypotéza – že Mária, Ježišova Matka, už nie je jednoducho ona a Ježiš už nie je jednoducho Máriin syn. Tak ako potom v Jánovom evanjeliu už viac nebude jednoducho Ježišova Matka, ale Matka milovaného učeníka a teda Matka Cirkvi. Zároveň Mária v umučení podľa Matúša je prítomná, avšak išlo by tu o matku Jakubovu a Jozefovu, teda jeho bratov: a teda aj našu, v tomto evanjeliu, o Matku Cirkvi.“    

Páter Michelini, ktorý duchovné cvičenia pre pápeža Františka a členov rímskej kúrie ukončí zajtra, na záver dnešnej rannej meditácie pozval prítomných, aby si položili otázku. Čo sa skrýva za neporozumením druhého, nie je to náhodou naša „uzavretosť“ alebo pýcha, neochota „pochopiť“ toho druhého? Exercitantov povzbudil, aby sa snažili rásť „v pokore“ a schopnosti „zachytiť Božiu prítomnosť“ v „každodennosti“ i v „pohľade toho druhého“. -ej-








All the contents on this site are copyrighted ©.