Pápež František: Katolícke univerzity musia šíriť ľudskosť, dialóg a nádej

Vatikán 9. februára – Školy a katolícke univerzity musia byť schopné pomáhať rásť v ľudskosti, v dialógu a v nádeji. Tak znela hlavná myšlienka príhovoru pápeža Františka účastníkom plenárneho zasadnutia Kongregácie pre katolícku výchovu, ktorých dnes prijal vo Vatikáne.

Vatikánske dikastérium pod vedením kardinála Giuseppeho Versaldiho v týchto dňoch bilancovalo svoju činnosť za posledné tri roky. Táto bilancia viedla podľa slov Svätého Otca k reflexii o rôznych dôležitých aspektoch, akými sú napr. „začiatočná i trvalá formácia vyučujúcich a členov vedenia, aj vzhľadom na nevyhnutnosť inkluzívneho a neformálneho vzdelávania“, ďalej nezastupiteľný príspevok rehoľných kongregácií, ako aj podpora, akú môže poskytnúť miestna cirkev či organizácie výchovno-vzdelávacieho sektoru.

Svätý Otec skonštatoval, že „veľká časť práce sa venovala cirkevným a katolíckym univerzitným inštitúciám za účelom aktualizácie apoštolskej konštitúcie Sapientia christiana, podpore rozvoja štúdia kánonického práva vo vzťahu s reformou procesov nulity manželstva, ako aj posilneniu univerzitnej pastorácie“. Osobitnú pozornosť si podľa Svätého Otca zasluhujú práve univerzity:

„Ako som pripomenul v exhortácii Evangelii gaudium, «univerzity sú privilegovaným miestom premýšľania a rozvíjania evanjelizačného úsilia»; a «katolícke školy [...] hrajú veľmi dôležitú úlohu pri evanjelizácii kultúry, a to aj v krajinách a mestách, kde nás nepriaznivá situácia stimuluje používať kreativitu na objavovanie vhodných ciest» (č. 134)“.

Svätý Otec predstavil prítomným tri očakávania v súvislosti s poslaním katolíckych škôl a univerzít. Prvým z nich je potreba poľudštiť vzdelávanie:

„Stojac pred natláčajúcim sa individualizmom, ktorý nás po ľudskej stránke ochudobňuje a po stránke kultúrnej robí sterilnými, je predovšetkým nevyhnutné vzdelanie poľudštiť. Škola a univerzita majú plný zmysel jedine vo vzťahu k formovaniu osobnosti. V tomto procese ľudského rastu sú všetci pedagógovia povolaní spolupracovať, skrze ich profesionalitu a bohatstvo ľudskosti, ktorého sú nositeľmi, na pomáhaní mladým, aby sa stali budovateľmi solidárnejšieho a pokojnejšieho sveta. A ešte viac, katolícke výchovné inštitúcie majú poslanie ponúknuť horizonty otvorené transcendentnu“.

Po poľudštení vzdelávania ako požiadavke  ponúkol Svätý Otec František prítomným druhý pilier, a tým je kultúra dialógu:

„V konkrétnejšom zmysle, školy a univerzity sú povolané učiť metóde intelektuálneho dialógu zacieleného na hľadanie pravdy. Sv. Tomáš bol a stále je majstrom v tejto metóde, ktorá spočíva v tom, že nášho partnera v debate berieme vážne, snažíme sa do hĺbky pochopiť jeho dôvody, jeho námietky, aby sme mohli odpovedať nie povrchným, ale adekvátnym spôsobom“.    

Tretím očakávaním, ktoré Svätý Otec predstavil, je zasievať nádej. „Človek nemôže žiť bez nádeje, a vzdelávanie generuje nádej. Vskutku, vzdelávať znamená prebúdzať život, viesť ho k rastu, spočíva v dynamike dávania života,“ vysvetlil pápež František a pokračoval: 

„Som presvedčený o tom, že dnešní mladí ľudia potrebujú najmä tento život, ktorý vytvára budúcnosť. Preto je skutočný pedagóg ako otec a matka, ktorí odovzdávajú život schopný budúcnosti. Aby ste mali tento ráz, treba načúvať mladým: [je to] «práca ucha». Počúvať mladých! Osobitným spôsobom tak urobíme na najbližšej synode biskupov, ktorá je venovaná im. Výchove, rovnako ako nádeji, je napokon vlastná «schopnosť» riskovať. Nádej nie je povrchným optimizmom, ani schopnosťou hľadieť na veci benevolentne, ale predovšetkým je to vedieť riskovať správnym spôsobom, rovnako ako pri výchove“.

Svätý Otec na záver svojho príhovoru ešte raz zopakoval, že „katolícke univerzity prispievajú k misii Cirkvi vtedy, keď slúžia rastu v ľudskosti, v dialógu a v nádeji“. Prítomným sa poďakoval za ich prácu a v modlitbe sa obrátil na Pannu Máriu, ktorá je patrónkou univerzitných študentov ako Sedes sapientiae, Stolec múdrosti. -ej-