Ranná homília pápeža Františka: Uprime svoj pohľad na Ježiša

Vatikán 31. januára – Ak budeme s vytrvalosťou hľadieť na Ježiša, objavíme, že je to On, kto hľadí na každého jedného z nás s láskou. Tak znela jedna z hlavných myšlienok homílie pápeža Františka, ktorý dnes ráno, na sviatok sv. Jána Bosca, predsedal omši v Dome sv. Marty. 

Svätý Otec sa nechal inšpirovať prvým čítaním z Listu Hebrejom, v ktorom autor povzbudzuje veriacich, aby „vytrvalo bežali v závode, s očami upretými na Ježiša“ (Hebr 12,1-4). Aj v dnešnom úryvku z Evanjelia podľa Marka o žene, ktorú Ježiš uzdravil z krvotoku, našiel pápež inšpiráciu pre svoju kázeň (Mk 5,21-43). Ježiš je podľa jeho slov vždy nablízku, „je vždy uprostred ľudí“:

„Nemá pri sebe stráž, ktorá by ho sprevádzala, aby sa ho ľudia nedotýkali. Nie, nie! Ostal tam a ľudia sa na neho tlačili. Zakaždým, keď Ježiš vyšiel von, bol tam väčší dav ľudí. Experti na štatistiky by možno povedali: ,Popularita Rabbiho Ježiša klesá’... On však hľadal niečo iné: hľadal ľudí. A ľudia hľadali jeho: ľudia mali pohľad upretý na neho a on hľadel na nich. ,Áno, áno, na ľudí, na davy’. ,Nie, na každého jedného z nich!’. A v tom je tá jedinečnosť Ježišovho pohľadu. Ježiš nehľadí na ľudí, ako na masu:  Ježiš hľadí na každého zvlášť“.     

Dnešné Markovo evanjelium hovorí o dvoch zázrakoch. Prvým je uzdravenie ženy chorej už 12 rokov na krvotok, ktorá „prišla v zástupe zozadu a dotkla sa Ježišových šiat“. Druhým je vzkriesenie 12-ročnej dcéry predstaveného synagógy: 

„Ježišov pohľad smeruje na to veľké i na malé. Tak sa pozerá Ježiš: hľadí na nás všetkých, zároveň hľadí na každého jednotlivo. Vidí naše veľké problémy či naše veľké radosti, a vidí v nás tiež malé veci, lebo je blízko. Ježiš sa neľaká veľkých vecí, a zároveň si všíma malých. Tak na nás hľadí Ježiš“.

Ak budeme bežať „vytrvalo, s upretým pohľadom na Ježiša“, dodal na záver svojej rannej homílie pápež František, stane sa nám to isté, čo ľuďom po oživení mŕtvej dcéry predstaveného synagógy; stŕpneme „od veľkého úžasu“: 

„Idem, hľadím na Ježiša, kráčam vpred, s upretým pohľadom na Ježiša a čo vidím? To, že on hľadí na mňa! A to je to, čo vo mne vzbudzuje veľký úžas. Je to úžas zo stretnutia s Ježišom. Nemajme strach! Nemajme strach tak, ako nemala strach starenka, ktorá išla a dotkla sa okraja [Ježišových] šiat. Nemajme strach! Bežme po tejto ceste, vždy s pohľadom upretým na Ježiša. A bude nás čakať toto milé prekvapenie, ktoré nás zaplaví úžasom: samotný Ježiš uprel svoj pohľad na mňa“. -ej-