Ranná homília pápeža Františka o Kristovom kňazstve

Vatikán 23. januára – Ústrednou témou dnešnej homílie pápeža Františka, ktorý v ranných hodinách za účasti veriacich a ďalších kňazov slávil omšu v Dome sv. Marty, bolo Kristovo kňazstvo. Svätý Otec sa nechal inšpirovať najmä dnešným prvým čítaním z Listu Hebrejom, v ktorom sa hovorí o Kristovi ako o prostredníkovi novej zmluvy medzi Bohom a ľuďmi (Hebr 9,15.24-28). Ježiš je veľkňaz a Kristovo kňazstvo je zázračná vec, ako sa o tom spieva v dnešnom žalme: «Spievajte Pánovi pieseň novú, lebo vykonal veci zázračné» (Ž 98,1).

Kristovo kňazstvo sa odohráva podľa slov Rímskeho biskupa v troch kľúčových momentoch. Prvým z nich je, že sa za nás obetoval raz a navždy. Zatiaľ čo kňazi starej zmluvu museli každý rok prinášať obety, „Kristus obetoval seba samého, raz navždy na odpustenie hriechov“. Týmto úžasným skutkom „nás priviedol k Otcovi“, „obnovil harmóniu stvorenia,“ dodal Svätý Otec.

Druhou úžasnou vecou spojenou s Kristovým kňazstvom je to, že sa za nás prihovára: „Zatiaľ čo my sa tu modlíme, On sa modlí za nás“, pred Otcom, „za každého jedného z nás“, aby nám nechýbala viera. Koľkokrát prosíme kňazov, aby sa za nás modlili, lebo „vieme, že modlitba kňaza má istú silu práve v obeti počas omše“, vysvetlil pápež.

Tretia zázračná vec nás ešte len čaká, keď sa Kristus „zjaví bez hriechu na spásu tým, čo ho očakávajú“ – ako sa píše v Liste Hebrejom, a tak nás privedie k Otcovi. Svätý Otec zároveň vystríhal pred „neospravedlniteľným rúhaním“, a tým je rúhanie proti Duchu Svätému, pred ktorým v dnešnom Evanjeliu podľa Marka varuje samotný Ježiš (Mk 3,22-30):

„Je tu táto veľká zázračná vec, toto Ježišovo kňazstvo v troch etapách. [Prvá je] tá, v ktorej odpúšťa hriechy raz a navždy; [ďalej] tá, v ktorej sa za nás teraz modlí; a tá, ktorá nastane, keď sa vráti späť. Je tu však aj opak, «neodpustiteľné rúhanie». Je nepríjemné počuť Ježiša hovoriť tieto veci; on to však hovorí, a ak to hovorí on, je to pravda. «Veru, hovorím vám: Ľuďom sa odpustia všetky» – a my vieme, že Pán odpúšťa všetko, ak pootvoríme srdce, všetko! – «hriechy i rúhania, ktorými by sa rúhali» – aj rúhania budú odpustené! – «Kto by sa však rúhal Duchu Svätému, tomu sa neodpúšťa naveky, ale je vinný večným hriechom»“.

Pre lepšie vysvetlenie Ježišových slov, poukázal Svätý Otec na Ježišovo kňazské pomazanie Duchom Svätým v Máriinom lone. Zároveň dodal, že aj kňazi sú počas slávnostného obradu vysvätenia pomazaní olejom:

„Aj Ježiš ako veľkňaz prijal toto pomazanie. A čo bolo prvým pomazaním? Máriino telo spolu s pôsobením Ducha Svätého. A ten, kto sa proti tomuto rúha, rúha sa proti základu Božej lásky, ktorým je vykúpenie, znovu stvorenie; rúha sa proti Kristovmu kňazstvu. ,Aký zlý Pán, [čo] neodpúšťa?’ – ,Nie! Pán odpúšťa všetko! Avšak ten, čo hovorí tieto veci je uzatvorený pred odpustením. Nechce, aby mu bolo odpustené! Nedovoľuje, aby sa mu odpustilo!’. To je strašná vec o rúhaní proti Duchu Svätému: nenechať si odpustiť, lebo sa zavrhuje Ježišovo kňazské pomazanie, ktoré vykonal Duch Svätý“.

Na záver sa pápež František ešte raz zamyslel nad zázračnými vecami spojenými s Kristovým kňazstvom a nad „neospravedlniteľným rúhaním“:

„Dnes by nám počas omše prospelo zamyslieť sa nad tým, že tu, na oltári, ožíva spomienka – lebo on tu bude prítomný – o prvom Ježišovom kňazstve, keď obetuje svoj život za nás; je tu tiež živá spomienka druhého kňazstva, lebo on sa tu bude modliť; ale je tu tiež – a povieme to počas tejto omši po modlitbe Otče náš – tretie Ježišovo kňazstvo, keď sa vráti späť, naša nádej v sláve. Myslime počas tejto omše na tieto pekné veci. A prosme Pána o milosť, aby sa naše srdce nikdy neuzavrelo – nikdy! – pred touto zázračnou vecou, touto veľkou nezištnosťou“. -ej-