Ranná homília: Ježišova autorita služby, blízkosti a hodnovernosti

Vatikán 10. januára – Ježiš mal autoritu, lebo slúžil ľuďom, bol im blízko a bol hodnoverný, na rozdiel od zákonníkov, ktorí sa cítili byť kniežatami. Tieto tri charakteristiky Ježišovej autority osvetlil pápež František vo svojej dnešnej homílii pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec podčiarkol, že zákonníci vyučovali z klerikálnou autoritou, vzdialení od ľudí, nežijúc to, čo kázali.

Ježišova autorita a autorita farizejov sú dva póly, okolo ktorých sa pohyboval dnešný príhovor pápeža Františka. Prvá je reálna autorita, druhá je autorita formálna. V dnešnom evanjeliu sa hovorí o údive ľudí, pretože Ježiš vyučoval ako ten, ktorý má autoritu a nie ako zákonníci: boli autoritou ľudu, podčiarkuje Svätý Otec, ale to čo učili, nezasiahlo srdce, zatiaľ čo Ježiš mal reálnu autoritu: nebol niekým, čo chce ľudí zlákať, ale učil Zákon „až do poslednej bodky“, učil pravdu, ale s autoritou.

Pápež sa pristavil pri troch charakteristikách, ktoré odlišujú Ježišovu autoritu od zákonníckej. Prvou z nich je Ježišov postoj služby:

„Ježiš slúžil ľuďom, vysvetľoval im, aby lepšie rozumeli: bol v službe ľuďom. Mal postoj služobníka, a to mu dávalo autoritu. Naopak, títo zákonníci, ktorých ľudia síce  počúvali a rešpektovali, ale necítili z ich strany autoritu, títo mali mentalitu kniežat: „My sme učitelia, kniežatá, a my vás vyučujeme.“ Nešlo o službu: „My rozkazujeme, vy počúvajte.“ No Ježiš sa nikdy neprezentoval ako knieža: vždy bol služobníkom všetkých a z tohto titulu požíval autoritu.“

To, čo dáva Ježišovi autoritu, je jeho blízkosť ľuďom. Blízkosť je druhá charakteristika, ktorá odlišuje Ježišovu autoritu od autority farizejov. „Ježiš nemal alergiu na ľudí: dotýkal sa malomocných, chorých, nehnusilo sa mu to“, vysvetľuje pápež František. Zatiaľ čo farizeji opovrhovali „úbožiakmi a nevzdelancami“, páčilo sa im pekne oblečeným prechádzať sa po námestiach:

„Boli oddelení od ľudí, neboli k nim blízko; Ježiš bol celkom blízko pri ľuďoch, a vďaka tomuto mal autoritu. Títo oddelení, títo zákonníci, mali klerikálnu mentalitu: učili s klerikálnou autoritou, to znamená klerikalizmus. Mne sa páči, keď čítam o tom, ako blízko bol ľuďom blahoslavený Pavol VI.; v čísle 48 Evangelii nuntiandi (pozn. Apoštolská exhortácia o ohlasovaní evanjelia v dnešnom svete z roku 1975) sa prejavuje srdce pastiera, ktorý je blízko: v tomto je autorita tohto pápeža: blízkosť. Po prvé: služobník, v službe, v poníženosti. Na čele je ten, kto slúži; tým všetko obracia naruby, ako ľadovec. Z ľadovca vidno vrchol, no Ježiš to obracia: ľud je navrchu a on, ktorý riadi, je dole a riadi zospodu. Po druhé blízkosť.“

Existuje tiež tretia skutočnosť, ktorá odlišuje autoritu zákonníkov od tej Ježišovej, a to je koherentnosť. Ježiš „žil to čo kázal“ : „bol kompaktný, bola harmónia medzi tým čo si myslel, cítil a robil.“ A pápež pokračuje:

„Naopak títo ľudia neboli hodnoverní (koherentní) a ich osobnosť bola rozdelená až do tej miery, že Ježiš odporúča svojím učeníkom: „Robte to, čo vám hovoria, ale nie to, čo robia: hovorili jednu vec a robili iné. Nekoherentnosť. Neboli koherentní. Vlastnosť, ktorú Ježiš často spomína, je pokrytectvo. A je pochopiteľné, že človek ktorý sa cíti byť kniežaťom, ktorý má klerikálny postoj, ktorý je pokrytec, nemá autoritu! Povie pravdivé veci, ale bez autority. Naopak Ježiš, ktorý je pokorný, ktorý slúži, ktorý je blízky, ktorý nepohŕda ľuďmi a je priamočiary, má autoritu. A toto je autorita, ktorú Boží ľud cíti.“

Na záver pápež František pre lepšie pochopenie pripomenul podobenstvo o Dobrom Samaritánovi. Okolo muža, ktorý bol polomŕtvy na ceste po napadnutí zlodejmi, prechádza kňaz a ide ďalej, pretože by tam mohla byť krv a ak by sa ho dotkol, znečistil by sa. Prechádza levíta, a ten podľa slov Svätého Otca mohol uvažovať tak, že ak zasiahne, potom bude musieť ísť svedčiť k súdu, no on mal veľa inej práce. A on tiež ide ďalej. Nakoniec príde Samaritán, hriešnik, ktorý naopak má súcit.

Ale je tu aj ďalšia postava, hostinský, upozorňuje Svätý Otec, ktorý ostane prekvapený nie pre zločin, lebo to bolo niečo čo sa na tej ceste stávalo, nie pre správanie kňaza a levítu, pretože ich poznal, ale pre to čo spravil Samaritán. Hostinský žasne nad Samaritánom: „tento je blázon“, „nie je žid, je hriešnik“, mohol si pomyslieť. Pápež sa takto znova vrátil k Ježišovej autorite, nad ktorou v dnešnom evanjeliu (Mk 1, 21-28) ľud žasne, ako nad autoritou, ktorá spočíva v pokore a službe, v blízkosti pri ľuďoch a v hodnovernosti. -ab-