Peter Dufka SJ: Celoroční sprievodcovia

Len pred niekoľkými dňami sme vstúpili do nového kalendárneho roka, na prahu ktorého obyčajne nechýba veľa želaní, prianí a predsavzatí. Faktom však zostáva, že na jeho konci neraz konštatujeme mnoho nesplnených predsavzatí. Platí to predovšetkým v duchovnej oblasti. Tu vznešené plány zostanú neraz len na teoretickej úrovni. Ak takýto stav trvá niekoľko rokov, a to či už žijeme v laickom či dokonca v rehoľnom spoločenstve, po istej etape života prichádza smutná bilancia. Je zarážajúce, keď po mnohých rokoch kresťanského života stretneme človeka plného egoizmu, karierizmu či utilitarizmu. Ako je to možné?

Duchovný rast má podľa viacerých autorov svoju vlastnú dynamiku a zákonitosti, kde zohrávajú dôležitú úlohu i duchovné priateľstvá. Sú to vzťahy, ktoré pomáhajú usmerňovať, motivovať a akoby sprevádzajú jednotlivé aspekty nášho duchovného života. Priateľov si vyberáme sami a nie poslednou vecou pri tomto výbere by mala byť otázka, kam ma toto priateľstvo vedie. Aj naše ľudové porekadlo hovorí: „Povedz mi, s kým sa kamarátiš, a ja Ti poviem, kto si.“ Skúsme si preto všimnúť tri dôležité vlastnosti duchovného priateľa, ktoré sú užitočné pre náš duchovný rast a ktoré by nás mali sprevádzať počas celého roka.

Prvou vlastnosťou duchovného priateľa je jeho schopnosť nastaviť zrkadlo a mať odvahu povedať pravdu o nás samých.

Je úplne prirodzené prekontrolovať náš zovňajšok pohľadom do zrkadla pred tým, než opustíme byt a vstúpime na verejné priestranstvo. O to viac je tento pohľad dôležitý pre náš duchovný a duševný stav. Na to nám však obyčajné zrkadlo nestačí, ale na to potrebujeme druhého človeka. Nejestvuje žiadna profesionálna oblasť, do ktorej by sme nepotrebovali spočiatku voviesť, oboznámiť sa s ňou a občas prekontrolovať naše napredovanie. Ani v duchovnom živote to nie je inak. I tu potrebujeme vidieť lepšie a nielen prostredníctvom nášho subjektívneho, často obmedzeného pohľadu. To sa deje vďaka priateľstvu, ktoré nám občas nastaví zrkadlo. My sami potrebujeme vedieť, ako sa to, čo sa nám javí ako dobré, javí iným ľuďom.

Takéto nastavenie zrkadla je bežnou praxou vo fungujúcich rodinných vzťahoch. Tu je však dôležité nájsť vhodné slová. Isto je potrebné cítiť za každým slovom láskavé priateľstvo človeka, ktorý má úprimný záujem o náš rast a ktorý hovorí to, čo na nás sám vypozoroval. Nastavené zrkadlo má podobu pozitívnej kritiky, ktorej úlohou je dvíhať úroveň osoby. Podobne je to pri hudobnej či výtvarnej kritike, kde je jednou z jej úloh eliminovanie gýčov tak, aby sa nestratili skutočné umelecké hodnoty objektu. To isté platí i pri priateľskej kritike alebo priateľskom nastavení zrkadla.

Druhou vlastnosťou duchovného priateľa je schopnosť povzbudzovať a vidieť aj dobré stránky človeka.

Náš duchovný život nezačíname od nuly a je dobre o tom vedieť. Potrebujeme to dokonca počuť aj od druhých. Potrebujeme povzbudenia, ktoré nám dodávajú odvahu. A to je ďalšia priateľská služba užitočná pre náš rast. Pre duchovný život ich potrebujeme tak, ako pre akúkoľvek inú činnosť. Ešte mám v živej pamäti pedagogické majstrovstvo môjho profesora na Hudobnej fakulte VŠMU. Keď som na hodine zahral nedostatočne a s mnohými chybami, vždy si na začiatku všimol niečo pozitívne a vždy začal s pochvalou. Niečo podobné potrebujeme všetci i pre náš duchový rast.

Do tejto oblasti patrí aj akýsi druh optimizmu a odľahčenia. Duchovní autori sú dokonca presvedčení o tom, že každé kresťanské povolanie by mal charakterizovať istým druh tichej radosti. Je to niečo, čo zachytávame v životoch svätcov, ale i u mnohých laikov, ktorí prežívajú svoj život v rodinách. S prežívanou kresťanskou radosťou je úzko spojená i vďačnosť. Vďačnosť nie je nič iné, ako vedomie darov, ktoré sme zadarmo dostali a ktoré sme si v podstate ničím nezaslúžili. A práve toto sú skutočnosti, ktoré potrebujeme občas pripomenúť i vďaka pohľadu zvonka, od človeka, ktorý ich vidí často lepšie, ako my. Toto je priateľská služba sprievodcu, ktorá by nám počas celého roka nemala chýbať.

Treťou vlastnosťou duchovného priateľa je jeho dôveryhodnosť, vďaka ktorej mu dokážeme otvoriť svoje vlastné vnútro.

Vyjavenie svedomia, odhalenie svojho vlastného vnútra bolo vždy istou podmienkou duchovného rastu a duchovného sprevádzania. Išlo o tak dôležitú podmienku napredovania, že ho zakladatelia niektorých rehoľných spoločenstiev vložili do stanov. Vedeli totiž o nebezpečenstvách uzavretého a netransparentného vnútra, v ktorom veľmi často pôsobí nepriateľ našej duše. Doroteo z Gazy preto hovorí: „Jedz podľa svojej chuti, len mi povedz, čim sa živíš.“ Samozrejme, že myslel na duchovný, myšlienkový pokrm. Akoby povedal: Prezraď mi, akými myšlienkami sa živíš a ja ti poviem, či ideš správnym smerom. Zaiste, nahliadnuť do oblasti našich myšlienok môže len dôveryhodná osoba, nie hocikto. No táto otvorenosť je istou podmienkou duchovného rastu nielen jednotlivcov, ale i celých komunít. Istý rehoľný kňaz, ktorý pred vstupom do rehole ukončil štúdium veteriny a krátky čas pracoval ako zverolekár, mi vyrozprával svoju skúsenosť s vedením provincie. Bol dlhé roky v zahraničí a nepoznal dobre svoju vlastnú provinciu. Stalo sa však, že práve jeho vybrali za provinciálneho predstaveného. Prvé mesiace vo svojom novom úrade sa preto usiloval čo najlepšie spoznať jednotlivých členov rehole. S prekvapením však zistil, že to, čo pri oficiálnych návštevách jednotliví členovia hovorili, nezodpovedalo skutočnosti. Ďalšia zo skupín rehoľníkov hovorila veľmi málo, a tak si nemohol utvoriť reálny obraz o jestvujúcom stave provincie. Rozhodol sa teda, že sa bude viac spoliehať na svoju veterinársku intuíciu. Veď i zvieratá o sebe nepovedia nič. Zverolekár musí zistiť ich diagnózu na základe symptómov a vonkajších prejavov. S úsmevom konštatoval, že po prvom roku svojho úradu provinciála vnikol do oblasti psychológie tak hlboko, že sa praktickými skúsenosťami mohol porovnávať s odborníkmi. Chýbajúca otvorenosť nespôsobila hlbšiu krízu rehole len vďaka mimoriadnym schopnostiam tohto predstaveného.

Pre náš duchovný rast potrebuje každý z nás osobný, vnútorný život modlitby a spytovanie svedomia. Potrebujeme však i priateľskú pomoc zvonka. Človeka, ktorý nám občas nastaví zrkadlo, ktorý nás povzbudí a pred ktorým dokážeme otvoriť náš duchovný a duševný svet. Nech nám nechýbajú takíto duchovní sprievodcovia počas celého nového roka.

AUDIO:

Rubriku venovanú spiritualite pre Vatikánsky rozhlas pravidelne pripravuje páter Peter Dufka zo Spoločnosti Ježišovej, ktorý prednáša na Pápežskom východnom inštitúte v Ríme.