Ranná homília pápeža Františka: Advent v nás obnovuje milosť pamäti

Vatikán 17. december – Pri dnešnej rannej svätej omši slávenej spolu s kardinálmi v Paulínskej kaplnke Apoštolského paláca vychádzal Svätý Otec v homílii z úryvku Matúšovho evanjelia s rodokmeňom Ježiša Krista. Pripomenul, že Cirkev vstupuje do intenzívneho obdobia záveru Adventu, keď zaznievajú v liturgii veľké antifóny. Evanjelium s rodokmeňom nás vyzýva zastaviť sa, zdôraznil Svätý Otec: „Zastav sa a spomínaj. Obzri sa späť, pozri na [prejdenú] cestu.“

Pohľad do minulosti nás vedie k zastaveniu a k spomínaniu, a je to dôležité, lebo to nám pomáha potom lepšie kráčať ďalej.

„Toto je význam dnešného liturgického dňa: milosť pamäti. Je potrebné vyprosovať si túto milosť: aby sme nezabúdali. Láske je vlastné nezabúdať. Láske je vlastné mať vždy pred očami to množstvo dobra, čo sme dostali. Láske je vlastné hľadieť na dejiny: odkiaľ prichádzame, my, naši otcovia, naši predkovia, aká je naša cesta viery.“

V rámci očakávania Vianoc nám spomínanie na minulosť pripomína, pokračoval ďalej Svätý Otec, že Boh dal svojmu vyvolenému ľudu prísľub a vedie ho vpred silou zmluvy s ním:

„Bolo nám povedané: kráčaj v mojej prítomnosti a buď dokonalý ako je náš Otec. Sľub, ktorý sa na konci naplní, ale ktorý sa upevňuje vďaka každej zmluve, ktorú uzatvárame s Pánom, zmluve vernosti. A toto nám dáva vidieť, že vyvolenie sme  neurobili my, dáva nám to porozumieť, že my všetci sme boli vyvolení. Vyvolenie, prísľub a zmluva sú ako piliere kresťanskej pamäti, toto hľadenie dozadu, aby sme kráčali vpred.“   

Evanjeliový úryvok s Ježišovým rodokmeňom nám pripomína príbeh veľkej milosti, ale aj hriechu, pokračoval ďalej Svätý Otec:

„Na ceste vždy nachádzame milosť i hriech. Tu, v tomto príbehu spásy, v tejto genealógii (porov. Mt 1,1-17) sú veľkí hriešnici, ale aj svätí. A aj my v našich životoch nájdeme to isté: momenty veľkej vernosti Pánovi, radosti zo služby, a tiež nejaký ten škaredý moment nevery, hriechu, ktorý nám dáva pocítiť, že potrebujeme spásu.“

Počas Adventu ideme touto cestou, očakávajúc príchod Pána, pokračoval ďalej pápež František v homílii, ktorú prednášal spontánne:

„Dnes sa zastavujeme, pozeráme sa späť a vidíme, že putovanie bolo pekné, že Pán nás nesklamal, že Pán je verný. Vidíme tiež, že ako v dejinách, tak aj v našom živote boli nádherné momenty vernosti i nepekné momenty hriechu. Ale Pán je tam, s natiahnutou rukou, aby ťa znovu zdvihol a povedal ti: ‚Kráčaj ďalej!‘ A toto je život kresťana: kráčať ďalej, smerom ku konečnému stretnutiu.“

Tento biblický úryvok, aj keď sa môže zdať trošku nudný, pripustil Svätý Otec, predstavuje „príbeh Boha, ktorý sa rozhodol kráčať so svojím ľudom a stať sa nakoniec človekom ako každý z nás“. Na záver Svätý Otec pozval vyprosovať si od Pána, aby nám pomáhal obnoviť si tento dar pamäti. A ako odpoveď na každé lamentovanie pápež František na záver pripomenul slová z listu Hebrejom: „Buď pokojný, ešte si nedospel až k vyliatiu krvi“ (porov. Hebr. 12,4).