2016-12-06 16:30:00

Pápež píše kardinálovi Ravasimu o úlohe umelcov poľudštiť periférie miest


Vatikán 6. decembra – Dnes sa konalo vo Vatikáne 21. spoločné zasadnutie tzv. „Pápežských akadémií“ spojené s odovzdávaním ocenení umelcom. Svätý Otec pri tejto príležitosti zaslal posolstvo kardinálovi Gianfrancovi Ravasimu ako predsedovi Pápežskej rady pre kultúru ako aj Koordinačnej rady pápežských akadémií.

V posolstve sa pápež František prihovoril osobitne umelcom, pričom sa zameral na úlohu krásy a umenia v urbanistike ako prostriedku pre spojenie človeka s Bohom. Práve tejto téme sa totiž v tomto roku venovala starobylá Pápežská akadémia krásnych umení (Pontificia Insigne Accademia di Belle Arti e Lettere dei Virtuosi al Pantheon). Inštitúcia, ktorej vznik sa datuje do roku 1542 zorganizovala výstavu s názvom „Záblesky krásy pre ľudskú tvár miest“.

Zhromaždenie v priestroch Palazzo di Cancelleria pozdravil v mene Svätého Otca štátny sekretár kard. Pietro Parolin, ktorý predniesol aj text pápežského posolstva. Pápež František v úvode pripomína slová Benedikta XVI. z príhovoru k umelcom, ktorý mal v novembri 2009 v Sixtínskej kaplnke. Vyzval v ňom umelcov, aby sa angažovali v poľudšťovaní priestorov sociálneho spolužitia. Benedikt XVI. vtedy okrem iného povedal:

«Vy dobre viete, že skúsenosť krásy - skutočnej krásy, nie pomíňavej ani povrchnej - nie je niečo prídavné alebo druhoradé pri hľadaní zmyslu a šťastia, pretože táto skúsenosť nevzďaľuje od reality, ale naopak privádza k jadru konfrontovania sa s každodenným životom, aby sa oslobodil od temnôt a premenil sa nadobudnutím svetla a krásy».

Po citácii svojho predchodcu Svätý Otec František pokračuje v posolstve nasledovne:

„Na druhej strane nás to privádza tiež k projektom rekvalifikovania a obrody periférií veľkomiest vypracovaných mnohými kvalifikovanými architektmi, ktorí ponúkajú práve tieto „záblesky“ krásy, čiže malé urbanistické, architektonické a umelecké zásahy, vďaka ktorým sa obnovuje, aj na miestach zanedbaných a škaredých, zmysel pre krásu, dôstojnosť a ľudskosť. Takto sa vytvára cesta k presvedčeniu, že aj na perifériách sú stopy krásy, pravej ľudskosti, ktorých sa treba ujať a maximálne ich zhodnotiť, podporovať ich, povzbudzovať, rozvíjať a rozširovať.

Taliansky spisovateľ Italo Calvino tvrdil, že «mestá, tak ako sny, sú vystavané z túžob a zo strachov» (Neviditeľné mestá, Turín, 1972, s. 20). Možno veľa miest v našich časoch s ich zanedbanými predmestiami, nechalo oveľa viac priestoru strachom ako túžbam a najkrajším ľudským snom, zvlášť tých mladých. V encyklike Laudato si´ som upozornil práve na «vzťah, ktorý je medzi náležitou estetickou výchovou a udržovaním zdravého životného prostredia» a zdôraznil som, že «venovať pozornosť kráse a milovať ju nám pomáha vymaniť sa z utilitaristického pragmatizmu. Keď sa nenaučíme zastaviť, obdivovať a oceňovať krásu, nie div, že sa bez škrupúľ premení akákoľvek vec na predmet užívania a zneužívania» (č. 215).

Preto je napríklad dôležité, aby sakrálne stavby, počnúc novými farskými kostolmi, hlavne tými, ktoré stoja na perifériách a v zanedbaných prostrediach, ponúkali jednoduchosť a vyjadrovali podstatu, ako oázy krásy, pokoja, prijatia, napomáhajúc skutočnému stretnutiu s Bohom a spoločenstvu s bratmi a sestrami, a tak sa stali miestami spoločného rastu všetkých obyvateľov, spoločného harmonického a solidárneho rozvoja komunít.“

Pápež František v tejto súvislosti poukázal na významnú úlohu umelcov:

„Vynára sa tak dôležitá a nevyhnutná úloha umelcov, osobitne tých , ktorí sú veriaci a nechajú sa osvecovať krásou Kristovho evanjelia: vytvárať umelecké diela, ktoré budú práve prostredníctvom jazyka krásy prinášať znak, iskru nádeje a dôvery tam, kde sa zdá, že sa ľudia poddali ľahostajnosti a ohyzdnosti.“

Svätý Otec pozýva všetkých umelcov - architektov, maliarov, sochárov, hudobníkov, režisérov, spisovateľov, fotografov a poetov – aby dali zažiariť kráse hlavne tam, kde je tma a kde šedosť dominuje každodennosti, lebo oni sú strážcami krásna, ohlasovateľmi a svedkami nádeje pre ľudstvo.

Pápež František tiež zablahoželal dvom tohtoročným laureátom ceny Pápežskych akadémií Chiare Bertogliovej za výskum v oblasti muzikológie a literatúry a  za jej koncertnú aktivitu. Druhým oceneným je Claudio Cianfaglioni, konkrétne za literárnovedný výskum v oblasti poézie a za štúdie venované významným literárnym autorom. -ab-








All the contents on this site are copyrighted ©.