Ranná homília pápeža Františka: Boh „šialene miluje“ a plače, keď sme nevšímaví

Vatikán 17. novembra – Ježišov plač nad Jeruzalemom, ktorý nespoznal, že ho navštívil sám Boh, nie je len vecou histórie, ale je výzvou pre každého z nás. Svätý Otec dnes v rannej homílii v Dome sv. Marty hovoril o Bohu, ktorý „šialene miluje“ svoj ľud.

Vyjadrenie o „bláznivej“ láske Boha k svojmu ľudu „by sa mohlo zdať rúhavým, ale nie je to tak“, vysvetlil pápež František. Pripomenul prorokov Ozeáša a Jeremiáša, ktorí podobne charakterizovali Božiu lásku k Izraelu napriek tomu, že bol „egoistický, neverný, cudzoložný a modloslužobný“. Ako nám to zachytáva evanjelista Lukáš v dnešnom evanjeliu, Ježiš plače nad tým, že Jeruzalem je k Božej láske nevšímavý.     

„A práve toto spôsobuje bolesť srdcu Ježiša Krista, tieto dejiny nevernosti, tieto dejiny nerozpoznania Božích láskavých dotykov, lásky Boha, milujúceho Boha, ktorý ťa hľadá a chce, aby si aj ty bol šťastný. Ježiš v tej chvíli videl, čo ho čaká, ako Syn. A zaplakal... ‚Lebo tento ľud nespoznal čas svojho navštívenia‘. Táto dráma sa neudiala iba v histórii a neskončila sa s Ježišom. Je to dráma každého dňa. A je to aj moja dráma. Môže každý z nás povedať: ‚Viem rozpoznať čas môjho navštívenia?‘ Navštevuje ma Boh?“

Svätý Otec poukázal aj na nadväznosť s Božím slovom liturgie spred dvoch dní, ktoré v príbehu o Zachejovi zdôraznilo tri momenty Božej návštevy. Boh prichádza, aby naprával, aby vstúpil do rozhovoru s človekom a aby ho pozval k náprave života. Keď sa Boh s nami chce rozprávať, vraví: „Klopem na dvere a volám: Otvor mi!“ Toto je podľa pápeža výzva pre každého ku spytovaniu si svedomia:  

„Každý z nás môže upadnúť do rovnakého hriechu ako ľud Izraela, do rovnakého hriechu Jeruzalema: nerozpoznať čas, kedy sme boli navštívení. A Pán nás navštevuje každý deň, každý deň klope na naše dvere. Musíme sa teda naučiť to rozpoznať, aby sme neskončili v tej tak bolestnej situácii: ‚Čím väčšmi som ich miloval, čím väčšmi som ich volal, tým viac sa odo mňa odďaľovali‘. – ‚Nuž, ja som si istý v tom, čo robím. Chodím na omšu, som v istote...‘ – Spytuješ si každý deň svedomie v tomto ohľade? Navštívil ma dnes Pán? Pocítil som nejaké pozvanie, nejakú inšpiráciu nasledovať ho viac zblízka, urobiť skutok lásky, modliť sa o niečo viac? Neviem, k toľkým veciam nás Pán dennodenne pozýva, aby sa s nami stretol.“

Ježišov plač sa netýkal len minulosti, ale aj prítomnosti, v ktorej žijeme dnes, zdôraznil na záver pápež František:

„Ježiš zaplakal nielen kvôli Jeruzalemu, ale kvôli všetkým nám. A dáva svoj život, aby sme rozpoznali jeho návštevu. Sv. Augustín používal jedno veľmi silné vyjadrenie: ‚Mám strach z Boha, z Ježiša, keď prechádza!‘ – Ale prečo máš strach? – ‚Mám strach, že ho nerozpoznám!‘ Ak nevenuješ pozornosť svojmu srdcu, nikdy nebudeš vedieť, či ťa Ježiš navštevuje alebo nie. Nech nám všetkým Pán dá tú milosť rozpoznať čas, v ktorom sme boli navštívení, v ktorom sme navštívení a budeme navštívení, aby sme otvorili dvere Ježišovi, aby sa takto naše srdce bezpečne rozšírilo láskou a slúžilo v láske Pána Ježiša.“ -jb-