2016-10-30 19:35:00

Kard. Jozef Tomko: Dve októbrové ekumenické udalosti


Tohoročný október nám priniesol dve pozoruhodné ekumenické udalosti. Je to ponajprv návšteva pápeža Františka vo Švédsku, kde oslavujú Martina Luthera a jeho náboženské hnutie. Katolícky pápež ide osláviť pokojné spolužitie a vzájomný rešpekt medzi luteránmi a katolíkmi, ako aj slobodu vyznania, ktorá tam panuje.

Druhá udalosť sa odohrala v Benátkach dňa 27. októbra. Bol to študijný deň na tému: „Umlčaná Cirkev a pápežská diplomacia v rokoch 1945-1965“ s bohatým programom, na ktorom mali aj Slováci svoj podiel. Organizovali ho univerzitné inštitúty: fakulta kánonického práva sv. Pia X. v Benátkach, teologická fakulta sv. Cyrila a Metoda v Bratislave a Spišská diecéza. Spolupracovali aj Pápežský historický komitát, Univerzita v Padove  a Slovenský historický ústav v Ríme.

Na tomto dni prednášali vedeckí pracovníci takmer z celej stredo-východnej Európy ako aj odborníci zo strany Svätej stolice. Slovensko zastupovali Emília Hrabovec a Róbert Letz, známi historici, ja som mal krátky pozdrav na začiatku, pred benátskym patriarchom a pred Bernardom Ardurom, predsedom Pápežského historického komitátu.

Programový letáčik nesie príznačne dve postavy: pápeža Pia XII. a spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Teda Slováci mali pekné zastúpenie. Viacerí sa pýtali, prečo sa za miesto takej široko založenej konferencie, akou bol ten študijný deň, vybrali práve Benátky. Myslím, že je to ozajstný stred medzi Poľskom na severe a Chorvátskom alebo Rímom na juhu. Aj v histórii Benátky boli spojivom medzi byzantským východom a Rímom ako strediskom Katolíckej cirkvi. Mne osobne pripomína cyrilo-metodskú dobu, lebo práve v Benátkach viedli naši apoštoli dišputu o staroslovienskej reči v liturgii. Aj dnes je to v istom ohľade hraničný bod medzi východnou a západnou liturgiou.

Časový úsek, iba dvadsať rokov, je síce krátky, ale príznačný pre toto prelomové obdobie. Stredovýchodná Európa prechádzala ideologickým tlakom zo Sovietskeho Ruska, ktorý bol stále silnejší a prejavoval sa náboženským a niekde aj etnickým prenasledovaním. Pre nás na Slovensku to bolo zrušenie reholí a rozpustenie rehoľníkov a rehoľníc, smutne pamätná „bartolomejská noc“ v apríli 1950, zavretie  kláštorov a viacerých seminárov, zatknutie a pseudoproces proti biskupom, uväznenie niektorých a domáce väzenie iných, presadzovanie úradného marxizmu (v Albánsku prehlásenie ateizmu za úradnú štátnu ideológiu). Na tie a iné podobné udalosti sa ešte viacerí pamätajú. Hranice sa stali doslova „železné“ alebo „kovové“ a vytvorili akoby obrovskú klietku, ozajstnú „železnú oponu“. Tak sa nám javilo Slovensko, keď sme sa išli dívať z Rakúska z brehu Dunaja na Devín. Sloboda bola veľmi obmedzená. Najmä katolícka Cirkev bola prísne kontrolovaná, čo sa týka slobody slova i pohybu. Mohla rásť a slobodne sa prejaviť iba do výšky a do hĺbky, stala sa z nej „umlčaná Cirkev“.

V každom komunistickom štáte sa toto prenasledovanie Cirkvi prejavilo trochu iným spôsobom, krátky odmäk uvoľnil cestu tak zvanej „normalizácii“ čiže návratu k útlaku po roku 1968. Myslím, že obdobie dvadsiatich rokov je v dejinách stredoeurópskych národov postačujúce na to, aby sa mohli realisticky zachytiť a opísať spôsoby útlaku aj prenasledovania Cirkvi, ba aj náboženstva vôbec.

Každé utrpenie prináša bolesť, ale plodí aj nový život, prináša ovocie. To sa ukázalo aj v histórii spomínaných národov po roku 1990. Umlčaná Cirkev zažila slobodu, mohla hlásať Božie slovo a konať svoje poslanie. Európa  mohla voľne rozvíjať svoje vlastnosti, ktoré pápež František, po rodičoch Európan, ale vyrastený v Južnej Amerike, zachytil týmito slovami: „Tvorivosť, nadanie, schopnosť pozdvihnúť sa a vyjsť z vlastných medzí – patria k duši Európy. V minulom storočí ona ukázala ľudstvu, že nový počiatok je vždy možný… Európa našla konečne po toľkom delení seba samu a začala znovu budovať svoj dom“ (25. novembra 2014 v Európskom parlamente v Štrasburgu).

Jozef kard. Tomko 

AUDIO: 








All the contents on this site are copyrighted ©.