Pápež František pri kanonizácii siedmich svätých: Modliť sa znamená zápasiť

Vatikán 16. októbra - Pri kanonizačnej omši na Námestí sv. Petra dnes dopoludnia pápež František vyhlásil siedmich nových svätých, pôvodom z Argentíny, Španielska, Francúzska, Talianska a Mexika. Ide o sv. Salomona Leclercqa (1745-1792), francúzskeho rehoľníka z Inštitútu školských bratov zavraždeného v období po Francúzskej revolúcii, ďalej mladého, len 15-ročného mučeníka sv. Josého Sáncheza del Río (1913-1928), mexického laika  z obdobia prenasledovania Cirkvi ateistickým režimom koncom 20. rokov minulého storočia, ako aj španielskeho biskupa sv. Manuela Gonzáleza Garcíu (1877-1940), ktorý začiatkom 20. storočia založil dve kongregácie s eucharistickou spiritualitou.

Ďalšími novými svätými sú talianski kňazi a zakladatelia reholí sv. Lodovico Pavoni (1784-1849) a sv. Alfonso Maria Fusco (1839-1910). Argentínsky diecézny kňaz sv. José Gabriel del Rosario Brochero (1840-1914) bol na prelome 19. a 20. storočia horlivým ľudovým misionárom vidieka. Portrétisti ho zobrazujú v sedle na mulici a s pončom na pleciach, tak ako prichádzal do odľahlých oblastí medzi chovateľov dobytka, tzv. gaučov, čím si vyslúžil prívlastok „farár gaučo“. Sv. José Brochero hrdinsky znášal utrpenie po tom, ako sa pri návštevách biednych ľudí nakazil leprou.

Skupinu siedmich nových svätých uzatvára mladá svätica francúzskeho pôvodu, karmelitánska mystička sv. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. Rodným menom Elisabeth Catez (1880-1906), narodila sa vo vojenskom tábore ako dcéra dôstojníka. Po vstupe do kláštora bosých karmelitánok v Dijone hrdinsky prežívala ťažkú chorobu i duševné mučeníctvo vnútornej prázdnoty, no rovnako i hlbokú mystiku Boha v troch Osobách. Zomrela ako 26-ročná.

Pri kanonizačnom akte kardinál Angelo Amato ako prefekt Kongregácie pre kauzy svätých predstavil životopisné črty siedmich kandidátov. Svätý Otec po latinsky predniesol kánonickú formulu a rozhodol o ich zápise do zoznamu svätých v rámci univerzálnej Cirkvi. Zástupcovia postulatúr jednotlivých káuz následne na čestnom mieste pri oltári vystavili relikvie nových svätých.

Po biblických čítaniach z 29. nedele cezročného obdobia sa Svätý Otec v homílii zameral na zmysel modlitby ako vytrvalého zápasu kresťana v spolupráci s Duchom Svätým. V tejto súvislosti charakterizoval aj nových svätých ako mužov a ženy, ktorí v modlitbe zápasili až do dna a v spojení s Bohom dosiahli víťazstvo.

Homília pápeža Františka pri kanonizačnej omši v plnom znení

„Na začiatku dnešnej slávnosti sme sa na Pána obrátili s touto modlitbou: «Stvor v nás veľkodušné a verné srdce, aby sme ti vždy mohli slúžiť s oddanosťou a čistotou ducha» (Modlitba dňa – kolekta). My sami od seba nie sme v stave sformovať si takéto srdce, jedine Boh to môže urobiť, a preto ho v modlitbe o to prosíme, vyprosujeme si to od neho ako dar, ako jeho „stvorenie“. Takto sa dostávame k téme modlitby, ktorá je v centre biblických čítaní tejto nedele a ktorá je výzvou aj pre nás, tu zídených pri kanonizácii niekoľkých nových svätcov a svätíc. Oni dosiahli cieľ, mali veľkodušné a verné srdce, a to vďaka modlitbe: modlili sa zo všetkých síl, zápasili a zvíťazili.  

Takže, ide o modlitbu. Tak ako u Mojžiša, ktorý bol predovšetkým Božím mužom, mužom modlitby. Dnes ho vidíme v epizóde boja proti Amalekovi, ako stojí so zdvihnutými rukami na končiari vrchu; stalo sa ale, že Mojžišovi ruky oťažievali a klesli; vtedy sa ľudu nedarilo; preto Áron a Hur usadili Mojžiša na kameň a podopierali mu zdvihnuté ruky až do víťazného konca. A toto je štýl duchovného života, ktorý od nás Cirkev žiada: nie na vybojovanie vojny, ale na vybojovanie mieru!

Epizóda o Mojžišovi má dôležité posolstvo: úloha modliť sa si žiada, aby sme sa vzájomne podopierali. Únava je neodvrátiteľná, niekedy už skutočne viac nevládzeme. Ale s podporou bratov bude môcť naša modlitba pokračovať, aby Pán dokončil svoje dielo.

Svätý Pavol odporúča v liste svojmu učeníkovi a spolupracovníkovi Timotejovi, aby zostal pevný v tom, čo sa naučil a v čo pevne verí (porov. 2 Tim 3,14). Ale ani Timotej to nemohol zvládnuť sám: „boj“ vytrvalosti sa totiž nedá vyhrať bez modlitby. Nejde však o modlitbu sporadickú alebo váhavú, ale o takú, akej nás Ježiš učí v dnešnom evanjeliu: „stále sa modliť a neochabovať“ (Lk 18,1). Takýto je spôsob konania kresťanov: byť pevní v modlitbe, aby sme zostali pevní vo viere a svedectve.

Tu sa ale v nás znova ozýva vnútorný hlas: „Ale Pane, ako sa dá neunaviť? Veď sme ľudia... aj Mojžiš sa predsa unavil!...“ Skutočne, každý z nás sa unaví. Ale my nie sme sami, sme súčasťou jedného Tela! Sme údmi Kristovho Tela, Cirkvi, ktorej ruky sú zdvihnuté k nebu dňom i nocou vďaka prítomnosti Vzkrieseného Krista a jeho Svätého Ducha. Iba v Cirkvi a vďaka modlitbe Cirkvi môžeme zostať pevnými vo viere a svedectve.

V evanjeliu sme počuli Ježišov prísľub: Boh obráni svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou (porov. Lk 18,7). Tajomstvom modlitby je teda volať, neochabovať, a ak sa dostaví únava, prosiť o pomoc, aby ruky zostali zdvihnuté. Toto je modlitba, ktorú nám Ježiš zjavil a daroval v Duchu Svätom. Modliť sa neznamená utekať preč do akéhosi ideálneho sveta, ani unikať do nejakej egoistickej nerušenosti. Naopak, modliť sa znamená zápasiť a nechať, aby sa aj Duch Svätý modlil v nás. Je to práve Duch Svätý, čo nás učí modliť sa, čo nás vedie v modlitbe a umožňuje nám modliť sa ako deti.

Svätci sú tí muži a ženy, ktorí až do dna prenikajú do tajomstva modlitby. Sú to muži a ženy, ktorí zápasia s modlitbou, keď nechávajú v sebe modliť sa a zápasiť Ducha Svätého; zápasia až po samý koniec, zo všetkých svojich síl. A víťazia, no nie sami: Pán víťazí v nich a spolu s nimi.

Aj títo siedmi svedkovia, ktorí dnes boli kanonizovaní, viedli dobrý boj viery a lásky s modlitbou. Preto zostali pevní vo viere, s veľkodušným a verným srdcom. Nech skrze ich príklad a na ich príhovor aj nám Boh udelí, aby sme boli mužmi a ženami modlitby; aby sme neúnavne dňom i nocou volali k Bohu; aby sme v nás nechali modliť sa Ducha Svätého a aby sme sa modlili vzájomne sa podopierajúc a tak zostali so zdvihnutými rukami, aby mohlo zvíťaziť Božie Milosrdenstvo.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Svätý Otec v závere slávnosti osobitne poďakoval za účasť štátnym delegáciám Argentíny, Španielska, Francúzska, Talianska a Mexika. Argentínu reprezentoval osobne prezident krajiny Mauricio Macri, na čele ďalších delegácií boli španielsky minister vnútra Jorge Fernández Díaz, francúzska ministerka životného prostredia Ségolène Royal a talianska ministerka Maria Elena Boschi. Mexiko zastupoval riaditeľ úradu pre náboženské záležitosti Roberto Herrera Mena. Pápež František sa na všetkým prítomných obrátil s týmto žičením:

„Príklad a príhovor týchto žiarivých svedkov nech je každému oporou pri úsilí v príslušnej oblasti práce a služby, pre dobro Cirkvi a občianskej spoločnosti.“

Pred záverečným požehnaním Svätý Otec pripomenul zajtrajší Deň boja proti chudobe:

„Zajtra si pripomenieme Medzinárodný deň boja proti chudobe. Spojme naše sily, morálne i ekonomické, aby sme spoločne bojovali proti chudobe, ktorá degraduje, uráža a zabíja toľkých bratov a sestry, a to uplatňovaním serióznej politiky v prospech rodiny a práce.“

V dnešný deň svätorečenia siedmich nových svätých rozoslal pápež František cez sociálnu sieť Twitter nasledujúcu výzvu: „Poďme odvážne vpred po ceste ku svätosti!“ -jb, mk-