Pápež s anglikánskym prímasom: 50-ročný ekumenický dialóg je bohatstvo

Vatikán 6. októbra – Modlitba, svedectvo, misia. To sú tri kľúčové slová, s ktorými sa dnes ráno po včerajších spoločných vešperách obrátil pápež František na prímasov anglikánskych provincií pod vedením canterburského arcibiskupa Justina Welbyho. Séria stretnutí súvisí s 50. výročím vzájomných vzťahov a spolupráce medzi katolíkmi a anglikánmi. Počiatok siaha do roku 1966, kedy 23. marca došlo k historickému stretnutiu medzi bl. Pavlom VI. a vtedajším anglikánskym prímasom Michaelom Ramseyom v Bazilike sv. Pavla za hradbami v Ríme.    

Pápež František na dnešnom stretnutí zdôraznil význam ovocia, ktoré počas päťdesiatich rokov priniesol ekumenický dialóg. Ten nepovažuje za „ochudobnenie“, ale vždy za „obohatenie“. Canterburský arcibiskup Justin Welby vo svojom príhovore zase vyzdvihol dôležitosť spoločne priniesť evanjelium všetkým, predovšetkým tým, ktorí trpia: „Kráčajme spoločne, nech svet uzrie nový život a silu, cieľ, radosť a nádej v modlitbe, misii a v svedectve“.     

Plné znenie príhovoru pápeža Františka prímasom anglikánskych provincií

„Vaša Milosť, drahí bratia a sestry v Kristovi, ďakujem za vašu prítomnosť. Je to krásny bratský znak vidieť prímasov toľkých provincií anglikánskeho spoločenstva spolu s Vašou Milosťou tu v Ríme. Slávnostne sme si pripomenuli 50. výročie od historického stretnutia medzi blahoslaveným Pavlom VI. a arcibiskupom Michaelom Ramseyom. To prinieslo mnoho ovocia: stačí pomyslieť na zrod Anglikánskeho centra v Ríme, na menovanie stáleho zástupcu arcibiskupstva pri Svätej stolici a na začiatok nášho teologického dialógu, ktorého znakom je zväzok, ktorý zhrňuje päť dokumentov druhej fázy Anglikánsko-rímskokatolíckej medzinárodnej komisie ARCIC (1982-2005). Kým sa spoločne delíme o toto ovocie, pomyslime, že pochádza zo stromu, ktorý má svoje korene v stretnutí, ktoré sa uskutočnilo pred päťdesiatimi rokmi.

Premýšľajúc o pokračovaní našej spoločnej cesty, prichádzajú mi na myseľ tri slová: modlitba, svedectvo, misia.

Modlitba: včera večer sme slávili vešpery, dnes ráno ste sa modlili na tomto mieste, pri hrobe apoštola Petra: neunavme sa v spoločnej prosbe a naliehaní na Pána o dar jednoty.

Svedectvo: týchto päťdesiat rokov stretnutí a výmeny, ako aj reflexie a spoločných textov, nám rozprávajú o kresťanoch, ktorí si skrze vieru a s vierou navzájom načúvali a delili sa o čas a sily. Vzrástlo presvedčenie, že ekumenizmus nie je nikdy ochudobnením, ale je bohatstvom; dozrela istota, že to, čo Duch zasial v tom druhom, prináša spoločnú úrodu. Ceňme si toto dedičstvo a uvedomme si, že sme každý deň povolaní vydať svetu, ako nás o to žiada Ježiš, svedectvo o láske a jednote medzi nami (porov. Jn 15,12; 17,21).

Misia: všetko má svoj čas (porov. Kaz 3,1) a toto je čas, v ktorom nás Pán zvláštnym spôsobom vyzýva vyjsť zo seba samých a z našich prostredí, aby sme priniesli jeho milosrdnú lásku svetu, ktorý je smädný po mieri. Pomôžme si navzájom umiestniť do centra požiadavky evanjelia a nechať sa stráviť touto misiou. A aby sme boli schopní prosiť o milosť rásť v modlitbe, vydať svedectvo a ísť na misiu, dovolím si vás pozvať, aby sme sa spoločne pomodlili Otče náš.“ -ej-

Spoločná deklarácia pápeža Františka a canterburského arcibiskupa Welbyho