Katolíci a anglikáni si v Ríme pripomenuli 50 rokov vzájomných vzťahov

Rím 5. októbra – Pápež František sa dnes večer spolu s anglikánskym prímasom Justinom Welbym zúčastnil na vešperách v Kostole sv. Gregora na vŕšku Celio neďaleko Kolosea. Išlo o významné podujatie pri príležitosti 50. výročia historického stretnutia medzi bl. Pavlom VI. a vtedajším anglikánskym prímasom Michaelom Ramseym. Rovnako pred polstoročím vzniklo v Ríme aj Anglikánske centrum, ktoré dodnes vyvíja ekumenickú činnosť. Pri historickom stretnutí 23. marca 1966 v Bazilike sv. Pavla za hradbami urobil pápež Pavol VI. symbolické gesto, keď sňal zo svojej ruky prsteň a nasadil ho canterburskému arcibiskupovi Michaelovi Ramseymu. 

Počas vešpier sa prihovorili duchovným slovom pápež František i prímas Welby. V závere podpísali text spoločnej deklarácie pri príležitosti polstoročia obnovených vzťahov oboch cirkví a tiež založenia Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie. Na dnešnej modlitbe so začiatkom o 18. hodine bolo prítomných aj 20 anglikánskych a 20 katolíckych biskupov, ktorí pochádzajú z krajín, kde je prítomná Katolícka i Anglikánska cirkev. Ako gesto vzájomnej spolupráce medzi katolíkmi a anglikánmi boli biskupi vo dvojiciach symbolicky rozoslaní na misiu späť do svojich krajín.

Silným momentom stretnutia bola aj vzájomná výmena darov. Arcibiskup Welby sňal z krku biskupský náprsný kríž a odovzdal ho pápežovi Františkovi, ktorý si ho nasadil. Svätý Otec zase venoval anglikánskemu prímasovi zlaté umelecké zakončenie biskupskej palice s vyobrazením Baránka podľa vzoru starobylej berly sv. Augustína z Canterbury. 

Plné znenie homílie Svätého Otca Františka pri ekumenických vešperách

,,Prorok Ezechiel s výrečným obrazom opisuje Boha ako Pastiera, ktorý zhromažďuje svoje roztratené ovce. Ony sa oddelili jedny od druhých «v oblačný a hmlistý deň» (Ez 34,12). Pán sa tak zdá na nás dnes večer obracia s dvojitým posolstvom. Na prvom mieste: posolstvo jednoty. Boh, ako Pastier, chce vo svojom ľude jednotu a túži po tom, aby to zažívali predovšetkým pastieri. Po druhé, je nám povedaný motív rozdelenia stáda: v oblačný a hmlistý deň sme stratili z pohľadu brata, ktorý bol vedľa nás, stali sme sa neschopnými rozpoznať sa a tešiť sa z našich príslušných darov a prijatej milosti. Toto sa stalo, lebo sa okolo nás nahromadili hmly nepochopenia a podozrenia a nad nami temné mraky rozkolov a kontroverzií, častokrát utvorené pre historické a kultúrne dôvody a nie len pre teologické motívy.    

Máme však pevnú istotu, že Boh rád prebýva medzi nami, svojim stádom a vzácnym darom. On je neúnavný Pastier, ktorý pokračuje v práci (porov. Jn 5,17), povzbudzujúc nás, aby sme kráčali k väčšej jednote, ktorú možno dosiahnuť jedine s pomocou jeho milosti. Preto naďalej dôverujme, lebo do nás, i keď sme krehkými hlinenými nádobami (porov. 2 Kor 4,7), Boh rád vlieva svoju milosť. On je presvedčený o tom, že môžeme prejsť z hmiel do svetla, z roztrúsenia do jednoty, z nedostatku do plnosti. Táto cesta spoločenstva je cestou všetkých kresťanov a je vašou zvláštnou misiou, ako pastierov Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie pre jednotu a misiu.

Pôsobiť ako nástroje spoločenstva vždy a všade je veľkým povolaním. Znamená to zároveň šíriť jednotu kresťanskej rodiny a jednotu ľudskej rodiny. Obe oblasti si nielenže neodporujú, ale sa navzájom obohacujú. Keď ako Ježišovi učeníci ponúkame svoju službu spoločným spôsobom, jedny vedľa druhých, keď podporujeme otvorenosť a stretnutie, víťaziac nad pokušením uzatvorenia a izolácií, súčasne tak konáme, či už v prospech jednoty kresťanov alebo jednoty ľudskej rodiny. Uznávame sa ako bratia, ktorí patria do rôznych tradícií, ale sú poháňaní tým istým evanjeliom, aby vo svete podnikli tú istú misiu. Takže bolo by vždy dobré, ešte pred tým, než sa podnikne nejaká aktivita, aby ste si položili tieto otázky: prečo to nerobíme spolu s našimi bratmi anglikánmi?; môžeme svedčiť o Ježišovi spolu s našimi bratmi katolíkmi?

Keď konkrétne zdieľame ťažkosti a radosti služby, vtedy sa približujeme jedni k druhým. Kiež vám Boh udelí, aby ste boli šíriteľmi odvážneho a skutočného ekumenizmu, vždy na ceste za hľadaním otvorenia nových ciest, z ktorých budú mať osoh na prvom mieste vaši spolubratia v provinciách a v biskupských konferenciách. Ide vždy a predovšetkým o nasledovanie Pánovho príkladu, jeho pastoračnej metodológie, ktorú nám pripomína prorok Ezechiel: vydať sa hľadať stratenú ovcu, odohnané zavrátiť, poranené obviazať, nemocné posilniť (porov. Ez 34,16). Jedine tak sa zhromaždí roztrúsený ľud.

Chcel by som hovoriť o našej spoločnej ceste v nasledovaní Krista Dobrého Pastiera, inšpirujúc sa pastierskou palicou sv. Gregora Veľkého, ktorá by mohla dobre symbolizovať veľký ekumenický význam tohto nášho stretnutia. Pápež Gregor si z tohto východiskového miesta misie zvolil a vyslal sv. Augustína z Canterbury a jeho mníchov k anglosaským národom, slávnostne otvoriac veľkú etapu evanjelizácie, ktorá predstavuje našu spoločnú históriu a ktorá nás nerozlučne zaväzuje. Preto je správne, aby táto pastierska palica bola spoločným symbolom našej cesty jednoty a misie.

V strede zatočenej časti palice je zobrazený Zmŕtvychvstalý Baránok. Takým spôsobom, zatiaľ čo nám pripomína Pánovu vôľu zhromaždiť stádo a ísť hľadať stratenú ovcu, sa zdá, že palica nám tiež naznačuje ústredný obsah ohlasovania: Božiu lásku v Ukrižovanom a Zmŕtvychvstalom Ježišovi, obetovanému a žijúcemu Baránkovi. Je to láska, ktorá prenikla tmou zapečateného hrobu a dokorán otvorila dvere svetlu večného života. Láska víťazného Baránka nad hriechom a smrťou je skutočným inovačným posolstvom, ktoré treba spoločne priniesť tým, ktorí sú dnes zatúlaní a ktorí ešte nemajú radosť poznať súcitnú tvár a milosrdné objatie Dobrého Pastiera. Naša služba spočíva v osvetľovaní temnôt s týmto jemným svetlom, so silou bezbrannej lásky, ktorá víťazí nad hriechom a prekonáva smrť. Máme radosť poznať a sláviť spoločne srdce viery. Na toto sa sústreďme, bez toho, aby sme sa rozptyľovali nechajúc sa zlákať duchom sveta, ktorý by nás chcel obrať o pôvodnú sviežosť evanjelia. Odtiaľ pramení naša spoločná zodpovednosť, jednotné poslanie slúžiť Pánovi a ľudstvu.

Niektorí autori tiež poukázali na to, že pastierske palice majú často na druhom konci hrot. Možno tak myslieť na to, že palica nepripomína len poslanie viesť a zhromažďovať ovce v mene Ukrižovaného Zmŕtvychvstalého, ale tiež postrkávať tie, ktoré sa snažia byť príliš blízko seba a uzavreté, nútiac ich tak vyjsť von. Misia pastierov je pomôcť stádu, ktoré im bolo zverené, aby vyšlo von, bolo v pohybe pri ohlasovaní radosti Evanjelia; nie uzatvorené v úzkych kruhoch, v cirkevných „mikroklímach“, ktoré by nás viedli k oblačným a hmlistým dňom. Prosme spoločne Boha o milosť napodobňovať ducha a príklad veľkých misionárov, skrze ktorých Duch Svätý obnovil Cirkev, aby tak ožila, keď vyjde zo seba samej, aby zažila a ohlasovala evanjelium na cestách sveta. Myslime na to, čo sa udialo v Edinburgu  pri začiatkoch ekumenického hnutia: bol to vskutku oheň misie, ktorý umožnil začiatok a prekonanie bariér a povalenie plotov, ktoré nás izolovali a spoločnú cestu robili nemožnou. Modlime sa spolu za toto: aby Pán dovolil, že z tohto miesta vytryskne nový impulz spoločenstva a misie.“

Slová anglikánskeho prímasa Justina Welbyho

Canterburský arcibiskup Justin Welby sa prihovoril krátkym zamyslením v závere vešpier. Zameral sa na Ezechielovu víziu Boha ako Dobrého pastiera a výzvu nebyť zlými pastiermi ľudu ani zlými ovcami. Okrem iného povedal:

,,Nesmieme byť zlými pastiermi, pretože tí sú zavrhnutí. Ak sa bijeme a ak zabúdame na povinnosť mať podiel na milosrdenstve a odpúšťaní, nielenže výslovne nepočúvame modlitbu a príkaz nášho Pána, ale stávame sa pastiermi, ktorí pustošia. Takto sa z Cirkvi stáva aréna pre gladiátorský zápas, v ktorom voči porazeným niet zľutovania. Augustín v komentári k Žalmu 32 hovorí o donatistoch: ,,Nechajte nás za nimi trúchliť, drahí priatelia, tak ako by boli našimi vlastnými bratmi a sestrami. Pretože práve tým sú, či sa im to páči alebo nie“ (Augustín, Komentár k Žalmu 32 (33), 2,29). Úžasné sila Roku milosrdenstva spočíva v jeho priťahovaní k Božiemu milosrdnému srdcu, v ktorom musíme byť navzájom k sebe milosrdní.

Nesmieme byť ani zlými ovcami, upadajúc do zahľadenosti do seba a odďaľovaním sa od Spasiteľa, ktorý sám išiel pred nami k chudobným, migrantom, otrokom a utečencom. Dobrý Pastier hľadá svoj ľud; náš život dosahuje plnosť, ak hľadáme spolu s ním. Minulé Vianoce sme v mojej kaplnke počuli svedectvo mladej ženy, obete vykorisťovania na prostitúciu, ktorú kresťania objavili a ona vďaka nim našla Dobrého Pastiera. Všetci sme plakali nad týmto znovuzrodením nádeje, a cesta uzdravenia sa takto začala.“ 

Zajtra Svätý Otec František prijme  vo Vatikáne cirkevných predstaviteľov z približne polovice všetkých anglikánskych provincií na svete. Pri tejto príležitosti sa na Pápežskej Gregoriánskej univerzite uskutoční diskusia o dialógu medzi anglikánmi a katolíkmi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ej, jb, mp-   

Aktualizované