2016-10-02 10:38:00

Pápež František začal návštevu Azerbajdžanu omšou so saleziánmi v Baku


Azerbajdžan 2. októbra – Záverečný deň 16. apoštolskej cesty pápeža Františka v kaukazskom regióne patrí Azerbajdžanu. „Všetci sme bratia“ - tak znie motto návštevy, ktorej cieľom je okrem povzbudenia miestnych katolíkov aj upevnenie spolunažívania rozličných kultúr a osobitne medzináboženského dialógu s islamom.  

Svätý Otec sa v ranných hodinách rozlúčil s Gruzínskom na tbiliskom letisku. O 9.30 miestneho času (7.30 nášho času) ho už privítali v Baku, hlavom meste ležiacom na pobreží Kaspického mora. Pred nastúpenou čestnou jednotkou ho oficiálne pozdravili predstaviteľ vlády i apoštolský prefekt Azerbajdžanu, slovenský salezián don Vladimír Fekete. Spolu s apoštolským nunciom Mons. Marekom Solczyńským a ďalšími členmi sprievodu, v ktorom sú aj kardináli Kurt Koch a Leonardo Sandri sa pápež odobral priamo do Kostola Nepoškvrneného Počatia Panny Márie. V jedinej katolíckej farnosti v celom Azerbajdžane už dve desiatky rokov pôsobia saleziáni, z ktorých väčšinu tvoria Slováci.

V moslimskej krajine s prevahou šiítov a jednou tretinou sunnitov má katolícka komunita len približne 700 členov, z väčšej časti cudzincov pracujúcich v krajine. Dnešné eucharistické slávenie s formulárom 27. cezročnej nedele odrážalo mnohokultúrny charakter katolíckeho spoločenstva  v Baku. Za účasti okolo troch stoviek veriacich Svätý Otec prednášal omšové texty v angličtine, čítania predniesli miestni lektori v ruštine a angličtine, evanjelium prečítal v rodnej  reči diakon, ktorý je azerbajdžanského pôvodu. V homílii pápež hovoril po taliansky, jeho slová postupne prekladal jeden z kňazov. Svätý Otec sa zameral na prepojenie viery so službou:

„Keď sa k viere naviaže služba, srdce sa udržiava otvorené a mladé a rozširuje sa v konaní dobra. Takže viera, ako hovorí Ježiš v evanjeliu, sa stáva mocnou a koná divy. Ak kráča po tejto ceste, dozrieva a silnie, s podmienkou, že vždy zostane spojená so službou.“

Svätý Otec ilustroval tieto slová obrazom blízkym miestnej kultúre, akým je tkanie koberca, v ktorom sa zatkávajú vlákna služby do pevnej osnovy viery.  Pri výzve, aby sa služba neskĺzla do vlažnosti použil aj ďalší obraz, ktorým je pitie čaju:

„Vlažný človek vyhradzuje Bohu a druhým isté „percentá“ vlastného času a vlastného srdca, nikdy nepreháňa, naopak, snaží sa vždy ušetriť. Tak jeho život stráca chuť: stáva sa akoby čajom, ktorý bol skutočne dobrý, avšak keď vychladne, nedá sa viac piť. Som si však istý, že vy, hľadiac na príklady tých, čo vás predišli vo viere, nedovolíte, aby vaše srdce zvlažnelo.“

Plné znenie homílie Svätého Otca

Pri slávení bohatom na hudbu a spevy v podaní farského speváckeho zboru koncelebroval aj jeden zo slovenských biskupov, vojenský ordinár Mons. František Rábek. Prítomné boli aj rehoľné sestry pôsobiace vo farnosti. Okrem komunity sestier Matky Terezy sú to aj dve saleziánske sestry zo Slovenska.

V závere sa Svätému Otcovi v mene celého spoločenstva poďakoval don Vladimír Fekete SDB, apoštolský prefekt v Azerbajdžane. Pripomenul ovocie predchádzajúcej návštevy sv. Jána Pavla II. na tomto mieste a vyjadril vďaku a radosť z tejto novej návštevy pápeža, ktorá je impulzom pre život farnosti do budúcnosti. Veriaci odovzdali Svätému Otcovi svoj dar, umelecky tkaný koberec s vyobrazením siluety kostola Nepoškvrnenej Panny Márie v Baku. Od pápeža dostala farnosť do daru zlatý omšový kalich.

Pred záverom slávenia sa Svätý Otec prihovoril slovami poďakovania za prijatie a povzbudil všetkých členov spoločenstva. Po spoločnej modlitbe Anjel Pána im udelil apoštolské požehnanie. Pred rozlúčkou sa však neformálne prihovoril ešte raz, keď uistil veriacich, že pre neho vykonať dlhú cestu kvôli tak maličkému spoločenstvu veriacich nie je v žiadnom prípade stratou času, ale niečím, na čom mu naopak mimoriadne záleží:

„Niekto si môže myslieť, že pápež stráca toľko času: precestovať toľko kilometrov kvôli návšteve malej 700-člennej komunity, v dvojmiliónovom meste... A predsa nie je to jednotvárna komunita, lebo medzi vami sa hovorí po azerbajdžansky, po taliansky, anglicky, španielsky: toľkými jazykmi... Je to komunita na periférii.

Nuž, pápež v tomto imituje Ducha Svätého: aj On zostúpil z neba na malú komunitu na periférii uzatvorenú vo večeradle. A to spoločenstvo bolo v strachu, cítilo sa byť chudobné a možno prenasledované alebo odstrčené. Dodáva mu odvahu, silu, parresiu (nebojácnosť ducha), aby išlo vpred a ohlasovalo Ježišovo meno. A dvere jeruzalemskej komunity, ktoré boli zatvorené zo strachu alebo hanby, sa otvárajú dokorán a vychádza sila Ducha. A pápež stráca čas tak, ako ho vtedy strácal Duch Svätý.

Sú len potrebné dve veci: V tom spoločenstve bola Matka. Netreba zabúdať na Matku! V tej komunite bola láska, bratská láska, ktorú do nich vlial Duch Svätý. Odvahu! Vpred! Go ahead! (angl. Kráčajte vpred!) Bez strachu, vpred!“

Ceremoniárom pri liturgii bol Mons. Ján Dubina, ktorý sprevádzal Svätého Otca aj počas predchádzajúcej etapy v Gruzínsku. Pokojná radostná atmosféra v modernom a umelecky stvárnenom kostole zasvätenom Panne Márii ukázala multikultúrny charakter miestneho spoločenstva a výsledok dlhoročnej pastoračnej prítomnosti Cirkvi na tomto mieste.

Z kostola sa Svätý Otec odobral do priestorov farského centra, kde ho čakal spoločný obed s miestnou komunitou saleziánov a členmi pápežského sprievodu. Petrovho nástupcu obsluhovali aj saleziánky zo Slovenska. -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.