Prvý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Gruzínsku

Gruzínsko 30. septembra – Svätý Otec František má za sebou prvý deň svojej apoštolskej cesty na Kaukaze. Po odlete z Ríma sa Svätý Otec v krátkosti poďakoval viac než 60 novinárom, ktorí ho sprevádzajú na palube lietadla, za ich prácu: „Ďakujem za pomoc, ďakujem vám všetkým za vašu prácu. Táto cesta bude krátka, vďaka Bohu: o tri dni sa vrátime domov“. Zároveň verejne privítal nového hovorcu Svätej stolice Grega Burka, pre ktorého je 16. apoštolská cesta pápeža Františka do Gruzínska a Azerbajdžanu prvou v jeho súčasnej funkcii.

Na medzinárodnom letisku v Tbilisi Petrovho nástupcu privítali gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili a patriarcha Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iľja II. Prítomní boli aj apoštolský nuncius, miestne autority a diplomati.

Stretnutie s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatmi

Po privítacom ceremoniáli sa Svätý Otec odobral do prezidentského paláca, aby sa súkromne stretol s hlavou štátu. Následne sa obaja prihovorili politickým a náboženským predstaviteľom, členom diplomatickému zboru a zástupcom kultúrnej a občianskej spoločnosti. Ako prvý vystúpil gruzínsky prezident Margvelašvili, podľa ktorého „Gruzínsko nie je len súčasťou európskej civilizácie, ale tiež jedným z jej tvorcov. Je to krajina zlatého rúna, ktorá počas storočí slúžila ako most medzi rôznymi civilizáciami“:

„Svätosť, vaša návšteva v Gruzínsku je ďalším volaním po mieri. Som presvedčený, že táto návšteva posilní nielen spoluprácu medzi Svätou stolicou a Gruzínskom, ale bude tiež silným posolstvom pre zaistenie bezpečnosti a blahobytu v regióne“.

Gruzínsko privítalo Petrovho nástupcu vo svojej histórii už po druhýkrát, prvým bol v roku 1999 Ján Pavol II. Svätý Otec František vo svojom príhovore poukázal na cestu slobody, na ktorú sa kaukazská krajina vydala pred 25 rokmi od vyhlásenia svojej nezávislosti. „Prajem si, aby cesta pokoja a rozvoja pokračovala so solidárnym úsilím všetkých zložiek spoločnosti tak, aby sa vytvorili tie podmienky stability, rovnosti a rešpektovania zákonnosti, ktoré umožňujú rast a väčšie príležitosti pre všetkých,“ povedal pápež a pokračoval:

„Je potrebné, aby všetci mali na srdci na prvom mieste osudy ľudí v ich konkrétnom živote a trpezlivo vynakladali každú snahu zamedziť tomu, že by nezhody vyústili do násilia, ktoré spôsobuje obrovské škody pre človeka a spoločnosť. Akékoľvek odlišnosti etnického, jazykového, politického alebo náboženského charakteru nech majú ďaleko od toho, aby sa zneužili za zámienku premieňať rozdiely na konflikty a konflikty na nekonečné tragédie. Tieto odlišnosti môžu a musia byť pre všetkých prameňom vzájomného obohatenia v prospech spoločného dobra.

Katolícka cirkev, po stáročia prítomná v tejto krajine a vyznačujúca sa osobitne svojím úsilím na pozdvihnutie človeka a charitatívnymi dielami, zdieľa radosti i obavy gruzínskeho ľudu a chce prispievať k prosperite a pokoju krajiny, aktívne spolupracujúc so štátnymi predstaviteľmi i občianskou spoločnosťou. Živo si prajem, aby aj naďalej prinášala svoj nefalšovaný príspevok k rastu gruzínskej spoločnosti, a to vďaka spoločnému svedectvu kresťanskej tradície, ktorá nás spája, vďaka svojmu nasadeniu v prospech najnúdznejších a prostredníctvom obnoveného a rastúceho dialógu so starobylou Gruzínskou pravoslávnou cirkvou a ďalšími náboženskými komunitami krajiny. Nech Boh žehná Gruzínsko a obdarí ho pokojom a prosperitou!“

Stretnutie s katolikosom a patriarchom celého Gruzínska

Po stretnutí s politikmi a diplomatmi v prezidentskom paláci sa Svätý Otec odobral do hlavného sídla patriarchu Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Iľju II. Po súkromnej audiencii sa obaja za spevu zboru odobrali do starodávnej audienčnej sály vyzdobenej ikonami. 83-ročný katolikos a patriarcha celého Gruzínska Iľja II. vo svojom príhovore poukázal na problémy, ktorým čelí dnešná spoločnosť: globalizácia, udalosti na Blízkom východe, migrácia, vojny, choroby, či ekologické problémy. V tejto súvislosti upozornil na povinnosť kresťanov:

„Je našou povinnosťou pripomínať ľuďom duchovné hodnoty, pripomínať, že bez viery v Boha sa situácia nielen že nebude môcť zlepšiť, ale naopak sa zhorší; tento proces naberie väčšie rozmery a stane sa stále závažnejším. A to preto, lebo človek bez Boha uprednostňuje také formy rozvoja a vytvára okolo seba také prostredie, ktoré svoju prirodzenosťou protirečí Božiemu stvoreniu“.

Po tom, ako patriarcha vyzdvihol spoluprácu medzi Katolíckou cirkvou a Gruzínskou pravoslávnou cirkvou najmä v oblasti bioetiky a rodiny, prevzal slovo Svätý Otec a prítomným sa prihovoril v príhovore nasledovne: 

„Ako pútnik a priateľ som prišiel do tejto požehnanej zeme, zatiaľ čo pre katolíkov vrcholí Jubilejný rok milosrdenstva. Aj svätý pápež Ján Pavol II. sem prišiel, prvý medzi Petrovými nástupcami, v nanajvýš dôležitom momente na prahu Jubilea v roku 2000: prišiel upevniť «hlboké a silné putá» s Rímskym stolcom (Príhovor pri uvítacej ceremónii, Tbilisi, 8. nov. 1999) a pripomenúť, ako nevyhnutne potrebný  bol na prahu tretieho tisícročia «príspevok Gruzínska, starobylej križovatky kultúr a tradícií, pre budovanie civilizácie lásky» (Príhovor v Paláci Patriarchátu, Tbilisi, 8. nov. 1999).

Teraz nám Božia prozreteľnosť umožnila opätovné stretnutie a zoči-voči svetu smädnému po milosrdenstve, jednote a pokoji nás žiada, aby tie putá medzi nami dostali nový impulz, obnovené nadšenie, ktorého výrečným znakom sú už samotný bozk pokoja a naše bratské objatie. Gruzínska pravoslávna cirkev, zakorenená v apoštolskom ohlasovaní osobitne v osobe apoštola Andreja a Rímska cirkev, založená na mučeníctve apoštola Petra tak majú tú milosť, že dnes môžu obnoviť v Kristovom mene a v jeho sláve krásu apoštolského bratstva. Peter a Andrej boli vskutku bratmi: Ježiš ich zavolal, aby zanechali siete a spoločne sa stali rybármi ľudí (porov. Mk 1,16-17). Drahý brat, nechajme sa opäť zasiahnuť Ježišovým pohľadom, nechajme sa pritiahnuť jeho pozvaním zanechať to, čo nás zdržiava od toho, aby sme boli spoločne ohlasovateľmi jeho prítomnosti“.

Pokojom a odpustením sme povolaní poraziť našich skutočných nepriateľov, ktorí nie sú z mäsa a krvi, ale sú to zlí duchovia mimo nás i v našom vnútri (porov. Ef 6,12). Táto požehnaná zem je bohatá na odvážnych hrdinov v duchu Evanjelia, ktorí ako sv. Juraj vedeli poraziť zlo. Myslím na mnohých mníchov a osobitne na početných mučeníkov, ktorých život triumfoval «s vierou a trpezlivosťou» (Ioane Sabanisze, Abovo mučeníctvo, III): prešiel ,lisom‘ bolesti vytrvajúc v spojení s Pánom a tak priniesol veľkonočné ovocie, zavlažiac tak gruzínsku pôdu krvou preliatou z lásky. Ich príhovor nech uteší mnohých kresťanov, ktorí ešte i dnes vo svete zakúšajú prenasledovania a urážky, a posilní v nás dobrú túžbu byť bratsky zjednotení v ohlasovaní evanjelia pokoja“.

Po príhovoroch a výmene darov ponúkol patriarcha Gruzínskej pravoslávnej cirkvi Svätému Otcovi podľa miestnej tradície šálku čaju.

Stretnutie s asýrsko-chaldejskou komunitou

Po stretnutí s patriarchom Gruzínskej pravoslávnej cirkvi sa Svätý Otec autom presunul do chaldejsko-katolíckeho chrámu svätého Šimona Bar Sabbu, mučeníka zo 4. storočia.  Svätý Otec sa tu stretol s asýrsko-chaldejskou komunitou. Po spevoch v arménčine predniesol modlitbu za mier vo svete a udelil prítomným apoštolské požehnanie. Pri východe z kostola vypustil pápež František holubicu ako symbol pokoja a vrátil sa späť na nunciatúru.

Prípravy na 2. deň apoštolskej cesty

Zajtra ráno bude Svätý Otec predsedať omši na štadióne v Tbilisi. Popoludní absolvuje stretnutie s kňazmi, rehoľníkmi a rehoľníčkami a neskôr sa stretne s klientmi a pracovníkmi diel milosrdenstva Cirkvi pred Charitatívnym strediskom kamiliánov. V závere návštevy Gruzínska zavíta aj do pravoslávnej patriarchálnej katedrály Svetitskhoveli v Mtskhete.

Očakávania a atmosféru v katolíckej komunite v hlavnom meste Azerbajdžanu Baku nám v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas prezradili salezián don Vladimír Baxa a saleziánka sestra Slávka Butková.

Trojdňová apoštolská cesta do Gruzínska a Azerbajdžanu, ktorá potrvá do nedele 2. októbra, je druhou etapou pápežovej cesty po Kaukaze. Predchádzala jej návšteva Arménska v júni tohto roku. -ej-