Generálna audiencia pápeža Františka: Milosrdní ako Otec

Vatikán 21. septembra – Pápež František dnes vo svojej katechéze pri pravidelnej generálnej audiencii bližšie priblížil motto aktuálneho jubilejného roka Milosrdenstva «Milosrdní ako Otec», ktoré pochádza z Lukášovho evanjelia. Keď od nás Ježiš žiada byť milosrdnými ako Otec, žiada nás, aby sme sa stali znamením, kanálmi a svedkami jeho milosrdenstva, povedal Svätý Otec a pútnikom na Vatikánskom námestí predstavil aj dva piliere milosrdenstva: odpúšťanie a dávanie.

Na Námestí sv. Petra aj dnes viali slovenské zástavy. Medzi viac než 800 pútnikmi boli prítomní účastníci 11. púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR pod vedením biskupa Mons. Františka Rábeka. Na audiencii sa zúčastnil aj biskup diecézy Reykjavík na Islande Mons. Dávid Bartimej Tencer. Ďalej veriaci z farností: Humenné – Sídlisko III, Oponice, Oravské Veselé, Rabča, Solčany, Šoporňa/Hájske, Trenčín – Juh, Trnava – Tulipán, Gréckokatolícke farnosti z Košíc (Staré Mesto/Belža), ako aj pútnici z Gymnázia sv. Mikuláša zo Starej Ľubovne a Spevokolu sv. Jozefa pri Bazilike sv. Ducha z Michaloviec.  

Pápež František venoval slovenským pútnikom osobitný pozdrav, ktorý v slovenskom jazyku prečítal Mons. Jozef Krištof:  

„S láskou vítam slovenských veriacich, osobitne farské skupiny, školy ako aj účastníkov 11. púte Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov, vedených ordinárom Mons. Františkom Rábekom. Bratia a sestry, dnes slávime v liturgii sviatok svätého Matúša, apoštola a evanjelistu. Jeho veľkodušná odpoveď na Kristovo povolanie nech osvecuje váš kresťanský život. S týmto želaním zo srdca žehnám vás i vaše rodiny vo vlasti. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Dnes si svet pripomína Svetový deň Alzheimerovej choroby. Pri tejto príležitosti vyslovil nasledujúci apel:

„Na dnes pripadá XXIII. svetový deň Alzheimerovej choroby, ktorý má za tému «Pamätaj na mňa». Pozývam všetkých prítomných „pamätať“ so starostlivosťou Márie a nežnosťou milosrdného Ježiša na tých, čo trpia týmto ochorením a na ich rodinných príslušníkov, aby cítili našu blízkosť. Modlime sa za osoby, ktoré sa nachádzajú po boku chorých vediace pochopiť ich potreby, aj tie najnepostrehnuteľnejšie, lebo sú videné očami plnými lásky.“

Na úvod katechézy Svätého Otca zaznel úryvok z Evanjelia podľa Lukáša:

«Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám. Dávajte a dajú vám: mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú vám dajú do lona. Lebo akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám». (6,36-38)

Plné znenie katechézy pápeža Františka

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Vypočuli sme si úryvok Lukášovho evanjelia (6, 36-38), z ktorého bolo prevzaté motto tohto mimoriadneho Svätého roku: Milosrdní ako Otec. Kompletný výraz znie: «Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!» (v. 36). Nejde o efektívny slogan, ale o celoživotný záväzok. Aby sme dobre porozumeli tomuto výrazu, môžeme ho porovnať s tou paralelou Matúšovho evanjelia, v ktorej Ježiš hovorí: «Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec» (5,48). V takzvanej reči na vrchu, ktorá sa otvára Blahoslavenstvami, Pán učí, že dokonalosť spočíva v láske, v naplnení všetkých predpisov Zákona. V tejto istej perspektíve svätý Lukáš jasne vyjadruje, že dokonalosťou je milosrdná láska: byť dokonalými znamená byť milosrdnými. Je človek, ktorý nie je milosrdný, dokonalý? Nie! Je osoba, ktorá nie je milosrdná dobrá? Nie! Dobrota a dokonalosť sú zakorenené v milosrdenstve. Iste. Boh je dokonalý. Avšak, ak o ňom takto zvažujeme, cieliť k tejto absolútnej dokonalosti sa pre ľudí stane nemožným. Ak ho však máme pred očami ako milosrdného, dovoľuje nám to lepšie chápať tomu, v čom spočíva jeho dokonalosť a podnecuje nás to byť ako on – plní lásky, súcitu, milosrdenstva.  

Kladiem si však otázku: sú Ježišove slová realistické? Je skutočne možné milovať tak ako miluje Boh a byť milosrdnými ako on?

Ak hľadíme na dejiny spásy, vidíme, že celé Božie zjavenie je jednou ustavičnou a neúnavnou láskou k ľuďom: Boh je ako otec či ako mama, ktorá miluje bezmedznou láskou a hojne ju vylieva na každé stvorenie. Ježišova smrť na kríži je kulmináciou dejín lásky Boha k človeku. Lásky tak veľkej, že jedine Boh to môže uskutočniť. Je zrejmé, že v porovnaní s touto láskou, ktorá nemá miery, naša láska bude vždy nedostatočnou. Avšak keď od nás Ježiš žiada, aby sme boli milosrdní ako Otec, nemyslí na kvantitu! Žiada svojich učeníkov, aby sa stali znamením, kanálmi, svedkami jeho milosrdenstva.

Cirkev nemôže ináč, než byť sviatosťou Božieho milosrdenstva vo svete, v každom čase a voči celému ľudstvu. Každý kresťan je teda povolaný byť svedkom milosrdenstva a toto sa uskutočňuje na ceste svätosti. Pomyslime len koľko svätých sa stalo milosrdnými, lebo si nechali naplniť srdce Božím milosrdenstvom. Darovali Pánovej láske telo vylievajúc ju na rôznorodé potreby trpiaceho ľudstva. V tomto prekvitaní mnohých foriem lásky k blížnemu je možné badať odrazy Kristovej milosrdnej tváre.

Kladieme si otázku: Čo pre učeníkov znamená byť milosrdnými? Ježiš to vysvetľuje dvoma slovesami: «odpúšťať» (v. 37) a «dávať» (v. 38).

Milosrdenstvo je vyjadrené predovšetkým v odpustení: « Nesúďte a nebudete súdení. Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám». (v. 37). Ježiš nemá v úmysle rozvracať priebeh ľudskej spravodlivosti, pripomína však učeníkom, že pre to, aby sme mali bratské vzťahy, je treba odložiť posudzovanie a odsudzovanie. Veď práve odpustenie je pilierom nesúcim život kresťanského spoločenstva, lebo v ňom sa ukazuje nezištnosť lásky, ktorou nás Boh miloval ako prvý.

Kresťan musí odpúšťať! Ale prečo? Lebo mu bolo odpustené. Nám všetkým, čo sme tu dnes na námestí, nám všetkým bolo odpustené. Nikto z nás sa vo svojom živote nezaobíde bez Božieho odpustenia. A pretože nám bolo odpustené, musíme odpúšťať. Veď to každý deň hovoríme v Otčenáši: „Odpusť nám naše hriechy; odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame našim vinníkom“. Čiže odpúšťať urážky, odpúšťať mnohé veci, lebo nám bolo odpustených mnoho urážok, mnoho hriechov. A takto odpúšťať je jednoduché: ak Boh odpustil mne, prečo nemôžem odpustiť druhým? Som väčším než Boh? Rozumiete tomu dobre? Tento pilier odpustenia nám ukazuje nezištnosť lásky Boha, ktorý nás miloval ako prvý. Súdenie a odsudzovanie brata, ktorý hreší, je nesprávne. Nie preto, že by sme nechceli rozpoznať hriech, ale preto, že odsúdenie hriešnika láme puto bratstva viažuce nás s ním a znevažuje milosrdenstvo Boha, ktorý sa naopak nechce zriecť nikoho zo svojich detí. Nemáme moc odsudzovať nášho brata, ktorý chybí, nie sme od neho vyšší: máme skôr povinnosť pomôcť mu k dôstojnosti dieťaťa Otca a sprevádzať ho na jeho ceste obrátenia.   

Svojej Cirkvi, nám, Ježiš ukazuje aj druhý pilier: „dávať“. Odpúšťať je prvým pilierom; dávať je druhým pilierom. «Dávajte a dajú vám [...] akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám» (v. 38). Boh dáva ďaleko ponad naše zásluhy, avšak bude ešte oveľa veľkodušnejším k tým, čo tu na tejto zemi boli veľkodušní. Ježiš nehovorí, čo sa stane tým, čo nedávajú, avšak obraz „miery“ predstavuje isté varovanie: mierou lásky, ktorú dávame my sami, rozhodujeme ako budeme súdení, ako budeme milovaní. Ak sa na to dobre pozrieme, existuje s tým spätá logika: v tej miere, v akej prijímame od Boha, dávame bratovi a v tej miere, akou dávame bratovi, prijímame od Boha!

Milosrdná láska je preto jedinou cestou, ktorou treba ísť. Ako len všetci potrebujeme byť trochu viac milosrdní, neohovárať iných, nesúdiť, [takpovediac] „neošklbávať“ druhých kritizovaním, závisťami, žiarlivosťami. Nie! Odpúšťať, byť milosrdní, prežívať náš život v láske a v dávaní. Ona – láska k blížnym – je touto láskou, ktorá dovoľuje Ježišovým učeníkom nestrácať od neho prijatú identitu a rozpoznať v sebe deti toho istého Otca. V láske, ktorú oni – čiže my – v živote uskutočňujeme sa tak odráža to Milosrdenstvo, ktorému nikdy nebude konca (porov. 1Kor 13,1-12). No nezabudnite na toto: milosrdenstvo a dar; odpustenie a dar. Tak sa rozširuje srdce, zväčšuje sa v láske. Naopak egoizmus, hnev robia srdce malým, malinkým, maličkým a zatvrdzuje sa ako kameň. Čomu vy dávate prednosť? Srdcu z kameňa? Pýtam sa vás, odpovedzte: [ľudia odpovedajú: Nie!] Nepočujem dobre... [ľudia odpovedajú: Nie!] Srdcu plnému lásky? [ľudia odpovedajú: Áno!] Ak dávate prednosť srdcu plnému lásky, buďte milosrdní!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk-