Slávnosť Nanebovzatia: Pápež sa zastal ponižovaných a týraných žien

Vatikán 15. augusta – Na sviatok Nanebovzatia Panny Márie na poludnie pápež František z okna Apoštolského paláca požehnal pútnikov a pomodlil sa s nimi mariánsku modlitbu. V krátkej katechéze najprv poukázal na veľkosť Panny Márie, spočívajúcu v jej odpovedi viery, keď prijala Božieho Syna a jeho Evanjelium. Svätý Otec osobitne vyzval k solidarite so ženami, ktorých dôstojnosť je pošliapavaná utláčaním, násilím a zvlášť sexuálnym zotročovaním.

Po udelení požehnania sa pápež František modlil za nevinné obete konfliktov vo svete, pričom osobitne menoval oblasť Severného Kivu v Konžskej demokratickej republike.

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Požehnaný sviatok Nanebovzatej!

Evanjeliová stať (Lk 1,39-56) dnešného sviatku Nanebovzatia Panny Márie opisuje stretnutie Márie s jej príbuznou Alžbetou, zdôrazňujúc, že «Mária sa vydala na cestu a ponáhľala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji» (v. 39). V tých dňoch Mária bežala do mestečka pri Jeruzaleme, aby sa stretla s Alžbetou. Dnes ju však kontemplujeme na jej ceste do nebeského Jeruzalema, aby sa definitívne stretla s Otcovou tvárou a znovu videla tvár svojho Syna Ježiša. Toľkokrát vo svojom pozemskom živote prechádzala hornatými miestami, až po poslednú bolestnú etapu Kalvárie, spojenú s tajomstvom Kristovho utrpenia. Dnes ju vidíme ako prichádza na vrch Boží, «odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd» (Zjv 12,1), ako hovorí Kniha Zjavenia sv. Jána, a vidíme ju ako prekračuje prahy nebeskej vlasti.

Bola prvá, ktorá uverila v Božieho Syna, a je prvá prijatá do neba s dušou i telom. Ako prvá prijala a vzala do náručia Ježiša, keď bol ešte dieťa, a je prvá, ktorú prijal do svojho náručia, aby ju uviedol do večného Otcovho kráľovstva. Mária, ponížená a jednoduchá dievčina zo zabudnutej dediny na periférii Rímskej ríše, práve preto, že prijala a žila Evanjelium, je prijatá Bohom, aby bola večne pri Synovom tróne. Takýmto spôsobom Pán zosadzuje z trónov mocných a povyšuje ponížených (porov. Lk 1,52).

Máriino nanebovzatie je veľkým tajomstvom, ktoré sa týka každého z nás, týka sa našej budúcnosti. Mária nás totiž predchádza na ceste, po ktorej kráčali tí, ktorí prostredníctvom krstu spojili svoj život s Ježišom, ako Mária spojila s ním vlastný život. Dnešný sviatok nám dáva hľadieť do neba, vopred ohlasuje „nové nebo a novú zem“, s víťazstvom vzkrieseného Krista nad smrťou a s definitívnou porážkou zlého. Preto sa plesanie pokorného galilejského dievčaťa, vyjadrené v speve Magnificat, stáva spevom celého ľudstva, ktoré sa teší pri pohľade na Pána, ako sa skláňa ku všetkým mužom a ženám, poníženým stvoreniam, aby ich prijal k sebe do neba.

Pán sa skláňa nad poníženými, aby ich pozdvihol, ako to hlása spev Magnificat. Tento Máriin chválospev nás vedie aj k myšlienkam na toľké bolestné situácie dneška, osobitne na ženy zgniavené ťarchou života a drámou násilia, na ženy zotročené panovačnosťou mocných, na dievčatá prinútené k nehumánnym prácam, na ženy donucované telesne i duševne kapitulovať pred žiadostivosťou mužov. Kiež čím skôr môžu začať život pokoja, spravodlivosti a lásky, v očakávaní dňa, kedy konečne pocítia pevný stisk rúk, ktoré ich neponižujú, ale s nehou ich dvíhajú a sprevádzajú cestou života až do neba. Mária, toto dievča, žena, ktorá toľko pretrpela vo svojom živote, nás núti pamätať na tieto ženy, ktoré tak veľmi trpia. Prosme Pána, aby ich on sám vzal za ruku a viedol cestou života, oslobodiac ich od týchto otroctiev.   

A teraz sa obráťme s dôverou k Márii, láskyplnej Kráľovnej neba, a prosme ju: «Daruj nám dni pokoja, bdej nad našimi krokmi, daj nám uzrieť tvojho Syna, naplneným radosťou neba» (porov. Hymnus Druhých vešpier).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)     

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania pútnikom sa Svätý Otec osobitne modlil za nevinné obete konfliktov vo svete. Osobitne pri tom menoval oblasť konžského Severného Kivu v oblasti veľkých afrických jazier, pri hranici s Ugandou a Rwandou. Pápež František vyprosoval dar pokoja týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, Kráľovnej pokoja, ktorú dnes kontemplujeme v nebeskej sláve, chcem opätovne zveriť úzkosti a utrpenia populácií, ktoré sú v toľkých častiach sveta nevinnými obeťami pretrvávajúcich konfliktov. Moje myšlienky smerujú k obyvateľom Severného Kivu v Konžskej demokratickej republike, nedávno zasiahnutým novými masakrami, ktoré sa už dlhý čas páchajú za hanebného mlčania, bez toho, aby pritiahli aspoň našu pozornosť. Tieto obete sa žiaľ radia medzi toľkých nevinných, ktorí nezavážia vo svetovej verejnej mienke. Nech Panna Mária všetkým vyprosí postoj spolucítenia, chápavosti a túžby po svornosti!“ -jb-