Kard. Jozef Tomko: Katolícka Cirkev vzrastá

Je užitočné občas sa pozastaviť nad náboženskou situáciou na svete a uvedomiť si, koľko je nás katolíkov, ktorí sa hlásime ku Katolíckej cirkvi a tiež koľko je nás všetkých kresťanov, ktorí veríme v Ježiša Krista.

Cirkev je ako živý organizmus, ktorý sa prejavuje tak, že behom rokov a storočí rastie a rozvíja sa, alebo upadá a starne. Preto krátky pohľad na štatistiky môže byť užitočný a inšpirovať aj misijné úsilie ako znak duchovného zdrvia a vnútornej sily.

Prinášam tu úradné údaje, ktoré možno nájsť v „Štatistickej ročenke Cirkvi 2014“, ktorú vydala „Libreria Editrice Vaticana“. Podľa tohto prameňa, celkový počet obyvateľov na našej zemi bol vtedy 7,160.739.000, okrúhlo povedané, niečo nad sedem miliárd ľudí. Z nich sa za katolíkov hlásilo 1,272.281.000 (jedna miliarda dvesto sedemdesiatdva miliónov), čiže 17,8 % ľudstva.

Štatistická ročenka Cirkvi“, ktorá vyšla v roku 1984, čiže tridsať rokov predtým, uvádza celkový počet obyvateľov sveta 4 miliardy 749 miliónov, z ktorých 840 miliónov, 17,7 % bolo katolíkov.

Dá sa povedať, že počet členov Katolíckej cirkvi za posledných tridsať rokov rástol súbežne a úmerne s počtom všetkých obyvateľov zeme, s nepatrne malým percentuálnym nárastom katolíkov.

Čo znamená prakticky tento údaj?

Ponajprv jedno: že naša cirkev nepokročila skoro vôbec v misionárskom duchu, a že sa stala „maintenance church“, čiže údržbárska cirkev. Niekto sa môže utešovať, že sme si počas uplynulých tridsať rokov udržali krok s prirodzeným nárastom ľudského pokolenia, čo je znakom dostatočnej životnej dynamiky. Náročnejší katolícki veriaci, najmä v starých katolíckych krajinách, si budú právom žiadať silnejšieho misijného ducha a viac misionárskeho konania.

Veľký pápež, sv. Ján Pavol II. upozornil už v roku 1990 v misijnej encyklike „Redemptoris missio“ na nové situácie a otázky vo svete, aj v samej cirkvi: „Vnútorné i vonkajšie ťažkosti ochromili misionárske nadšenie cirkvi zamerané na nekresťanov. Nad touto skutočnosťou sa musíme všetci veriaci v Krista zamyslieť“ (RM 2). Aj dnes prežívame určité javy, ktoré už sám Pápež pobadal: „Naša doba poskytuje cirkvi nové možnosti: zrútenie ideológií a utláčajúcich politických systémov, otvorenie hraníc a vznik zjednocujúceho sa sveta vďaka hojnejšej možnosti informácií, presadenie sa v národoch tých evanjeliových hodnôt, ktoré Ježiš stelesnil vo svojom živote (pokoj, spravodlivosť, bratstvo, starosť o núdznych), rozvoj hospodárstva a techniky bez duše, to všetko priam núti hľadať pravdu o Bohu, o človekovi, o zmysle života. Boh otvára cirkvi horizonty ľudstva, ktoré je pre semeno evanjelia pripravenejšie“ (RM 3).

Pri tejto činnosti majú katolíci hľadať spoluprácu iných ľudí, ktorí prijímajú hlavné Kristove pravdy, čiže kresťanov iných vyznaní, ako sú evanjelici, protestanti, anglikáni a najmä pravoslávni, lebo s tými nás spája takmer celá viera.

Náboženská situácia ľudstva

Ústrednou postavou svetových dejín bol Ježiš z Nazaretu, ktorý sa predstavil ľudstvu ako vtelený Boží Syn. Viera v neho sa rozšírila, dnes sú jeho učeníci roztrúsení prakticky po celom svete. Po jeho mene sa volajú „Christi-ani“ –kresťania a utvárajú celú tretinu svetového obyvateľstva. Žiaľ Bohu, v priebehu storočí sa rozdelili na menšie cirkvi alebo spoločnosti. Medzi nimi katolícka cirkev je, ako sme videli, počtom najväčšia, vierou je nám najbližšia pravoslávna cirkev. Ostatní kresťania tvoria svoje spoločenstvá. Dnes všetci kresťania silnejšie preciťujú príkaz Ježiša Krista , aby jeho učeníci boli jedno. Ekumenické hnutie zosilnieva vo všetkých kresťanských vyznaniach ako túžba po jednote. Rozdelenie kresťanov je vlastne prekážkou pre nekresťanov, ktorí obdivujú osobu Ježiša Krista a majú túžbu ho nasledovať. Misionári dobre poznajú, aká veľká prekážka to môže byť, keď rôzni misionári im predstavujú Ježiša Krista a najmä jeho cirkev v rôznej podobe. Ježiš Kristus a jeho posolstvo ostáva pri tom hlavný prostriedok a cieľ každého kresťanského ohlasovania, ako hovorí apoštol Pavol. Všetci kresťania by mali vydávať svedectvo Kristovi a hlásať jeho posolstvo najmä ľuďom, ktorí ho ešte vierou nepoznajú.

Misijná úloha kresťanov je obrovská, keď si uvedomíme jej cieľ a dosah. My katolíci to vyjadríme jednoducho: hlásať Ježiša Krista, vteleného Božieho Syna. Komu? -Ide tu o tie dve tretiny ľudstva, ktoré sme spomínali. Vo svetovom meradle sú to ozajstní ateisti, ktorých počet ťažko odhadnúť, ani uviesť ako  „nepokrstených“, alebo „bez vyznania“. Sú to potom príslušníci tak zvaných „kmeňových, čiže tribálnych náboženstiev“. Tých počítame medzi takzvaných „pohanov“;  označujeme tak vieru v mnohobožstvo. Medzi veľké náboženstvá patria predovšetkým moslimi, čiže mohamedáni („islam“), ktorých štatistiky odhadujú na 21% ľudstva. Na indickú oblasť sa zväčša obmedzuje hinduistické náboženstvo so 14%, na stredoázijskú oblasť budhizmus (okolo 6%), v Číne je stále početný taoizmus a v Japonsku shintoizmus.

V Európe sú rôzne štatistické údaje, z ktorých stačí uviesť z rôznych prameňov zaokrúhlené niektoré čísla (v miliónoch): katolíci 287, pravoslávni 170,  evanjelici a protestanti 80, anglikáni 30, moslimi 32, hebreji 3,4, iné malé skupiny (hinduisti, budhisti, sikhovia) 3,7.

Pojem, cieľ a názov „misie“ sa dnes dosť zmenil. Aj celková náboženská situácia vo svete i v samej Európe, sa pomerne zmenila a stále sa trochu mení. Ale misijný rozkaz Ježiša Krista ostáva nezmenený: „Choďte do celého sveta, učte všetky národy a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal...“ A čo je hlavné, sám Ježiš Kristus nám  zaručil svoju prítomnosť : „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (por. Mt 28, 19-20).

AUDIO: