2016-07-17 17:50:00

Pápež František pri Anjel Pána vyzdvihol postoj načúvania, modlil sa za obete z Nice


Vatikán 17. júla – K postoju načúvania voči hosťom, ale aj voči členom vlastnej rodiny dnes pápež František povzbudil veriacich zhromaždených na poludňajšiu modlitbu Anjel Pána vo Vatikáne. V katechéze sa zameral na Ježišovu návštevu u sestier Márie a Marty, zachytenú v Lukášovom evanjeliu. Upozornil na nebezpečenstvo, že sa v uponáhľanej dobe zo života vytratí ľudskosť v zmysle cnosti pohostinnosti. Prítomných vyzval pestovať v sebe schopnosť vypočuť druhého človeka. Práve v tejto schopnosti podľa jeho slov spočíva „koreň pokoja“.

Pápež František venoval hlavný úmysel svojej dnešnej modlitby Francúzsku. Spolu s prítomnými sa modlil za obete štvrtkového masového atentátu v Nice, za zranených, za trúchliacich príbuzných i za celú krajinu.                        

Príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána v plnom znení

„Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnom evanjeliu rozpráva evanjelista Lukáš o Ježišovi, ako po ceste do Jeruzalema vošiel do dediny a prijali ho v dome dvoch sestier: Marty a Márie (porov. Lk 10,38-42). Obe prejavujú Pánovi pohostinnosť, ale robia to odlišnými spôsobmi. Mária si sadá Ježišovi k nohám a počúva jeho slovo (porov. v. 39), zatiaľ čo Marta sa naplno venuje príprave vecí; a v istom momente povie Ježišovi: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“ (v. 40). A Ježiš jej odpovedá: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme“ (v. 41-42).

Vo svojom pohrúžení sa do práce Marte hrozí, že zabudne – a toto je problém – na to, čo je najdôležitejšie, čiže na prítomnosť hosťa, ktorým bol v tomto prípade Ježiš. Zabúda sa na prítomnosť hosťa. A hosťa treba nielen obslúžiť, nasýtiť a zahnúť starostlivosťou v každom smere. Je potrebné predovšetkým, aby sa mu načúvalo. Zapamätajte si dobre toto slovo: načúvať! Pretože hosťa treba prijať ako osobu, s jeho príbehom, s jeho srdcom bohatým na city a myšlienky, tak aby sa mohol naozaj cítiť ako v rodine. Ale ak prijmeš hosťa u seba doma a pokračuješ v práci, usadíš ho na miesto, mlčky on i ty, je to ako keby bol z kameňa: Hosť z kameňa! – Nie. Hosťovi treba načúvať.

Zaiste, odpoveď, ktorú Ježiš dáva Marte – keď jej hovorí, že potrebné je len jedno – nadobúda svoj plný význam vzhľadom na načúvanie slova samotného Ježiša, toho slova, ktoré osvecuje a udržiava všetko, čo sme a čo robíme. Ak sa ideme napríklad modliť pred kríž, a vravíme, vravíme, vravíme a potom ideme preč, nepočúvame Ježiša! Nenecháme mu hovoriť k nášmu srdcu. Načúvať: Toto je kľúčové slovo. Nezabudnite!

A nesmieme zabudnúť, že v dome Marty a Márie Ježiš ešte prv než je Pánom a Učiteľom, je pútnikom a hosťom. Jeho odpoveď má teda tento prvý a bezprostredný význam: „Marta, Marta, prečo si dávaš toľko roboty s hosťom, že zabúdaš na jeho prítomnosť? – Hosť z kameňa! – na jeho prijatie netreba mnoho vecí; naopak, potrebná je len jedna vec: počúvať ho – tu je to slovo: počúvať –, preukázať mu bratský postoj, aby si tak uvedomil, že je v rodine, a nie v provizórnom útulku.“

Takto chápaná pohostinnosť, ktorá je jedným zo skutkov milosrdenstva, sa ukazuje naozaj ako ľudská a kresťanská cnosť, cnosť, ktorej v dnešnom svete hrozí zanedbanie. Množia sa totiž útulky a penzióny, ale nie vždy sa v týchto prostrediach praktizuje skutočná pohostinnosť. Vznikajú rozličné inštitúcie, ktoré poskytujú starostlivosť pri mnohých druhoch choroby, osamelosti, vysunutia na okraj, ale zmenšuje sa pravdepodobnosť, aby niekto, kto je cudzincom, odstrčeným či vylúčeným našiel kohosi, kto by bol ochotný ho vypočuť - keďže je cudzinec, utečenec, migrant - načúvať jeho bolestnému príbehu. Dokonca i vo vlastnom dome, medzi vlastnými príbuznými sa môže stať, že sa ľahšie nájdu služby a starostlivosť rôzneho druhu, než vypočutie a pohostinnosť.

Dnes sme tak veľmi zaujatí, s chvatom, toľkými problémami – z toho niektorými i nedôležitými –, že zlyhávame v schopnosti počúvať. Sme neustále zaneprázdnení a tak nemáme čas počúvať. A ja by som sa vás chcel opýtať, položiť vám otázku, každý nech si odpovie vo svojom srdci: Ty, manžel, máš čas počúvať svoju manželku? A ty, žena máš čas počúvať svojho manžela? Vy, rodičia, máte čas, čas, ktorý môžete „stratiť“ na počúvanie vašich detí? Alebo vašich starých rodičov, vašich starkých? – „Ale veď starkí rozprávajú stále tie isté veci, sú nudní...“ – Ale potrebujú byť vypočutí! Počúvať. Prosím vás naučiť sa počúvať a venovať tomu viac času. V schopnosti počúvať je koreň pokoja.                     

Nech nás Panna Mária, Matka počúvania a starostlivej služby, naučí byť prijímajúcimi a pohostinnými k našim bratom a našim sestrám.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

​Svätý Otec sa modlil za obete z Nice a za celé Francúzsko

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a apoštolskom požehnaní pripojil Svätý Otec osobitnú modlitbu za Francúzsko, ktoré sa spamätáva z brutálneho vraždenia v Nice v deň štátneho sviatku 14. júla. Veriacim na Námestí sv. Petra sa prihovoril týmito slovami:

„Drahí bratia a sestry, v našich srdciach je živá bolesť pre masaker, ktorý minulý štvrtok večer v Nice skosil toľké nevinné životy, dokonca i toľkých detí. Som nablízku každej rodine a celému francúzskemu národu v žiali. Nech Boh, dobrý Otec, prijme všetky obete do svojho pokoja, podrží zranených a uteší príbuzných. Kiež rozoženie každý plán teroru a smrti, aby sa viac žiadny človek neopovážil preliať krv brata. Otcovské a bratské objatie všetkým obyvateľom Nice a celému francúzskemu národu. A teraz sa všetci spoločne pomodlime mysliac na tento masaker, na obete, na príbuzných. Modlime sa najprv v tichu...“

Po chvíli strávenej v mlčaní sa Svätý Otec spolu s celým námestím pomodlil Ave Maria - Zdravas´ Mária.

Na záver pápež pozdravil prítomné skupiny z viacerých krajín. Pri pohľade z okna Apoštolského paláca si osobitne všimol viacerých Číňanov a venoval im niekoľko spontánnych slov. -jb-








All the contents on this site are copyrighted ©.