Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Od záväzku k zasväteniu

Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 13. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 9,51-62): Od záväzku k zasväteniu  

Milí priatelia, verím, že väčšina z nás vie, čo to je bojovať s časom. Máte pred sebou ako študenti ťažkú skúšku, ako učiteľ prednášku, ako kňaz nedeľnú kázeň alebo duchovné cvičenia a vy sa potrebujete na toto pripraviť. Čas beží a vy ste stále ešte len na začiatku. Rastie vo vás napätie a pocit frustrácie. Nakoniec si uvedomíte, že problém nie je až tak v nedostatku času, ako skorej v jeho kvalite. Stále vás ktosi vyrušuje, jeden chce to, druhý iné, každých päť minút vám zvoní telefón, každých desať minút je niekto pri dverách a vy musíte znova a znova od práce odbiehať a znova začínať. Nakoniec sa rozhodnete odísť na izolované miesto, vypnúť telefón a venovať sa iba tejto jednej činnosti. Sebe samým a svojmu okoliu dáte jednoducho najavo, že ak máme v tom, čo teraz robíte obstáť alebo urobiť to dobre nie je možné venovať sa tisícim veciam naraz, ale iba tej jednej a ísť v nej naozaj do hĺbky.

Možno by niekto povedal, že toto je čisto mužský prístup – ako to v jednej svojej prednáške o rozdiele medzi mužmi a ženami veľmi vtipne rozvíja manželský poradca Mark Gongor. Podľa neho zatiaľ čo ženy sú schopné v jednom a tom istom čase robiť mnoho činností naraz, muži sú schopní robiť naraz iba jednu vec. Či to je pravda alebo nie neviem, no skôr si myslím, že bez ohľadu na to, či sme muži alebo ženy, ak chceme robiť veci dobre a ísť v nich naozaj do hĺbky, treba si zo svojej práce, ktorú máme pred sebou urobiť záväzok a venovať sa mu naplno.

V evanjeliu dnešnej nedele nás Ježiš upozorňuje na to isté. Istému človeku, ktorý sa zdal byť ochotný ho nasledovať povedal: „Poď za mnou!” On odpovedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.” Ale Ježiš mu povedal: „Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych. Ty choď a zvestuj Božie kráľovstvo!” Aj iný hovoril: „Pane, pôjdem za tebou, ale najprv mi dovoľ rozlúčiť sa s rodinou.” Ježiš mu povedal: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.” Na dialógu s týmito dvoma kandidátmi práce na jeho diele vidíme, že každý z nich bol ochotný prijať účasť na tomto jeho diele a stať sa jeho spolupracovníkom, no až po tom, čo si porobí iné veci, alebo popri iných veciach. Toto pre Ježiša však nebolo prijateľné. Ježiš chce pracovníkov, ktorí by boli naplno oddaní tomu, čo robili, bez iných záväzkov alebo by sa mu chceli zaviazať sa len tak napoly alebo podmienečne. V prvom čítaní z Prvej knihy kráľov vidíme to isté. Elizeus bol Eliášovým nástupcom. Bol roľníkom, čo symbolizoval jeho pluh ťahaný volmi. Po tom, čo prijal pozvanie stať sa prorokom, svoje voly zabil a na pluhu ich upiekol ako pokrm na rozlúčku. Tým dal najavo toto: „Svoju minulosť hoci úspešnú uzatváram a bezpodmienečne sa zaväzujem budúcnosti, nech mi ona prinesie čokoľvek“.

Schopnosť zaviazať sa je pre človeka veľmi dôležitá a to až tak, že spisovateľka Susan Muto ju nazýva kľúčom ku kresťanskej zrelosti. Možno by som išiel ešte ďalej a nazval ju dokonca kľúčom k ľudskej zrelosti. Bez schopnosti a ochoty bezvýhradne sa zaviazať projektu, životnému stavu alebo človeku, človek ľudsky nielen že nedozrie, ale jeho život zostane bez ovocia.

Záväzky robíme stále. Keď sa niekde zamestnáme, keď sa ženíme alebo vydáme, keď začneme svoje štúdiá, keď vstúpime do rehoľnej komunity alebo sme vysvätení za kňaza. To isté sa odohrá keď vstúpime do politickej strany, keď sa staneme členmi nejakého klubu, družiny, stretka alebo podobného zoskupenia, ktorého činnosť závisí od toho, ako sa mu jeho členovia oddajú a zaviažu. Čo je to záväzok? Človek má v sebe vrodenú schopnosť zasvätiť sa inému človeku, projektu alebo spoločenstvu, ktoré chce milovať a im naplno slúžiť. Je však rozdiel medzi záväzkom trvalým a dočasným. Dočasný záväzok je, ako to hovorí už to samotné slovo, dočasný, človek ho môže po čase zrušiť a z neho odísť. Trvalý záväzok ale túto možnosť nemá. Trvalý záväzok je trvalý a človek by mal v ňom ostať nech sa okolnosti zmenia akokoľvek.

Je možné urobiť trvalý záväzok v profánnom svete? Mám dojem, že nie je. Možno sa mýlim, ale neviem si spomenúť na záväzok, ktorý by bol v nenáboženskom svete celoživotný a nezrušiteľný. V nenáboženskom svete jestvujú dočasné záväzky a je veľa prípadov, kde sa trvá – pod trestom sankcií – na ich zachovávaní. A je to prirodzené, veď ktorá firma, klub či asociácia by mohla fungovať bez aspoň základných záruk svojich pracovníkov alebo členov. No trvalý záväzok je konceptom čisto náboženským, alebo – povedzme to užšie – kresťanským. Trvalý záväzok totiž počíta s Bohom, s jeho volaním a s jeho pomocou pri jeho zachovávaní. Trvalý záväzok je vlastne záväzok Bohu cez vernosť tomu, k čomu ma Boh konkrétne povolal.

Urobiť trvalý záväzok nie je jednoduché. Mnohí sa ho boja. „Ktovie, čo mi život prinesie!?“, povedia. „Ako sa môžem zaviazať budúcnosti, ktorá je neistá?“ Neveriacemu človeku trvalý záväzok nedáva logiku. Preto v profánnom svete jestvujú na jednej strane napríklad manželské rozvody a na druhej strane nejestvuje žiaden stav, ktorému by sa človek nejakým verejným úkonom bezvýhradne oddal. U veriaceho je to ale inak. Veriaci človek je presvedčený, že Boh ho jeho životom sprevádza a ak počúva jeho volanie, Boh mu vždy bude dávať to, čo potrebuje, aby vo svojom povolaní – nech sa okolnosti vyvinú akokoľvek – vytrval a bol úspešný.

Veriaci človek je schopný – aj keď nie bez strachu – prísť pred oltár a tam v manželskom sľube sľúbiť, že bude svojej manželke verný aj keď bude chorá, aj keď sa dostanú do nedorozumení, keď sa im narodia choré alebo postihnuté deti, alebo keď do ich života prídu finančné problémy, rôzne straty či osobné zlyhania. Ak sa niečo také stane, to bude pre neho – alebo naopak pre ňu – dôvod nie na rozchod, ale na prinesenie obety na oltár vernosti. Alebo ako rehoľník či zasvätený laik príde pred oltár a tam sľúbi, že bude zachovávať evanjeliové sľuby, a že im bude verný nech by do jeho života prišlo čokoľvek. A keď bude mať krízu nebude to pre neho dôvod na porušenie záväzku, ale na hľadanie jej príčin. Kríza v záväzku nebude pre neho dôvodom k odchodu ale pozvaním k očisťovaniu si svojich pôvodných motívov, ktoré nás k záväzku viedli a tak cestou k jeho prehĺbeniu.

Nech nám kresťanom dnešné Božie slovo dá silu hlbšie uveriť v pomoc toho, kto nás do nášho záväzku povolal.