2016-06-18 14:11:00

Zamyslenie pátra Milana Bubáka: Volanie k hrdinstvu


Zamyslenie pátra Milana Bubáka SVD na 12. nedeľu cez rok, cyklus C (Lk 9, 18-24): Volanie k hrdinstvu

Milí priatelia, zaiste každý jeden z nás, keď sme boli malí, sme snívali o tom, že sa jedného dňa staneme hrdinami. Slovo hrdina je pre mladých ľudí veľmi príťažlivé. Múdri vychovávatelia toho využívajú a mladým ľuďom predstavujú životy významných hrdinov a tak sa na ich príkladoch snažia formovať ich charaktery.

Nie všetky typy hrdinov však mladých priťahujú rovnako. Predpokladám, že pred takmer piatimi rokmi každý mladý Poliak chcel byť ako ich veľký hrdina, pilot Tadeusz Wrona. Po zázračnom pristátí svojho lietadla Boeing 767 s 231 cestujúcimi na palube na letisku vo Varšave dňa 1. novembra 2011 si ľudia na jeho počesť spievali pieseň „Lietať ako orol, pristávať ako vrana.“ Lietadlo letelo z Newarku pri New Yorku do Varšavy. Krátko po vzlietnutí pilot zistil, že sa mu neotvára podvozok. Olej z jeho hydrauliky vytiekol. Pilot však nestratil hlavu. Po dohode s letiskom vo Varšave sa rozhodol pristáť iba na bruchu lietadla po pristávacej dráhe, na ktorú bola predtým nastriekaná špeciálna pena. Aby sa vyhol požiaru, hodinu pred prestátím krúžil nad mestom, aby spotreboval takmer všetky pohonné hmoty. Pristátie prežili bez zranení všetci cestujúci. Pilota Wronu poľský prezident menoval národným hrdinom.

Niečo podobné sa stalo viac ako dva roky pred tým, 15. januára 2009, pilotovi Chesley Sullenbergerovi, ktorý pristál na rieke Hudson River medzi Manhattanom a New Jersey. Jeho lietadlo, ktoré malo na palube 155 cestujúcich, sa krátko po vzlietnutí z letiska LaGuardia dostalo do kŕdľa kanadských husí, ktoré vleteli do jeho motorov a úplne ich odstavili. Núdzové pristátie na rieke všetci cestujúci prežili. Aj pilot Sullenberger bol menovaný za národného hrdinu.

Takíto hrdinovia sú veľmi príťažliví. No menej príťažliví, aj keď stále silne obdivovaní, sú hrdinovia, ktorí sa síce odhodlali na odvážny čin, no pri ňom stratili svoj život. Napríklad hasiči pri útoku na dvojičky v New Yorku 11. septembra 2001, ktorí zahynuli v ich ruinách, alebo vojaci, ktorí položia svoj život za slobodu iných, či niekto, kto skočí do vody, aby zachránil život topiaceho sa, no pritom on sám neprežije. Ich hrdinský čin nás dojíma, avšak nasledovať ho netúžime. Chceme, aby sme svoje hrdinstvo prežili a oslavu zaň si aj vychutnávali.

A už vôbec nehovoriac o hrdinoch, ktorí položili svoj život alebo ťažko trpeli za nejaké hodnoty alebo princípy. Koľkí ľudia dnes túžia byť tak zapálení za vieru a tak horiaci za ideál nasledovania Ježiša Krista, ako všetci tí mučeníci v histórii kresťanstva. Koľkí z nás túžia byť ako Krčméry, Jukl, Srholec, sr. Zdenka, kapucín P. Vojtech Rajner, a mnohí, mnohí ďalší, ktorí strávili roky v komunistických žalároch, lebo ich viera im bola drahšia ako ich život? Koľkí z nás si vážia svoju mravnú čistotu ako Maria Goretti alebo Anka Kolesárová, ktoré volili radšej smrť než potupu? Koľkých z nás príbehy týchto hrdinov dnes ešte vôbec zaujímajú?

Je pravda, lepšie je byť slávnym pilotom ako slávnym mučeníkom. Lenže nemajú všetci hrdinovia – bez ohľadu na to, v čom sa preslávili – čosi spoločného? Je forma hrdinstva záležitosťou výberu alebo je to tak, že buď si hrdina, alebo nie si hrdina? A keď si hrdina, tak je to vidieť na všetkom, čo robíš a keď nie si hrdina, potom môžeš robiť, čo chceš, žiaden skutok, ktorý by ťa urobil hrdinom, jednoducho nevykonáš? Možno keby sme v takomto uvažovaní pokračovali, prišli by sme k tomu, že tí dvaja piloti v skutočnosti ani hrdinovia neboli. Určite boli nevšedne zruční, ale oni vlastne ani nemali na výber. Keby svoju nevšednú zručnosť neboli použili, boli by zomreli spolu s ostatnými. Hrdina však má na výber. On do toho činu buď ide, alebo nejde. A keď ide, ide dobrovoľne. Hrdina je človek, ktorý má na výber a on sa rozhodne pre vec, ktorá má pre neho hodnotu, a to aj vtedy, keď mu to prinesie strádanie, utrpenie alebo dokonca i násilnú smrť.

Prečo o tom hovoríme a ako to súvisí s dnešným Božím slovom? V evanjeliu Ježiš svojim učeníkom zjavuje svoju budúcnosť. Hovorí im o svojom utrpení a smrti. „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.” Ježiš svojim učeníkom jasne dáva najavo, že v jeho živote sú hodnoty, ktorých sa nezriekne a to dokonca ani vtedy, keby ho mali mučiť a zabiť. Povedal im to preto, aby lepšie chápali to, čo pred ich očami v ich prítomnosti hlásal a robil. Keď bránil chudobných proti mocným, keď stoloval s verejnými hriešnikmi, keď vyhadzoval predavačov z chrámu, keď nazýval mocných obielenými hrobmi či keď kládol lásku a dobré vzťahy medzi ľuďmi pred chrámovú obetu, vtedy vždy si volil riziko a teda obetu. Ježiš svojím učeníkom ukazoval, ako sa deň čo deň stáva skrytým hrdinom, hrdinom všedného dňa. Dal im najavo, že keď ho raz budú vidieť zomierať za svoje ideály na kríži, že to nebude výsledok bláznivého a neuváženého rozhodnutia, ale bude to skôr ovocie celého  jeho života. Jeho konečné hrdinstvo na kríži bude vyvrcholením množstva hrdinstiev, ku ktorým sa odhodlával, a pre ktoré sa rozhodoval každý deň.

A povedal to svojím učeníkom aj preto, aby aj ich – každého jedného z nich – volal k podobnému hrdinstvu. A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho.” Ktovie, aké boli ich reakcie. Niektorí určite záujem o takýto typ hrdinstva nemali – napríklad Judáš. Ostatní možno aj mali, ale pravdepodobne si nedôverovali. Možno si povedali: „Kto som ja, aby som dokázal byť hrdinom, ja zbabelec?“ Dnes, po dvetisíc rokoch, milí priatelia, vieme, že všetci títo jedenásti sa stali hrdinami. Každý jeden z nich bol schopný vydávať svedectvo a nakoniec aj položiť svoj život za to, čomu uverili.

Ako to dokázali? A ako by sme to mohli dokázať i my? Tak, že uveríme, že v každom z nás je hrdina. Jediné, čo sa od nás žiada, je, aby sme ho vyniesli na svetlo a Božiemu Duchu dovolili, aby ho v nás deň čo deň kultivoval.

Skúsme sa na záver započúvať do slov piesne Hero (Hrdina) od speváčky Mariah Carey, ktoré sa nás snažia tiež presvedčiť o tom istom, že totiž v každom z nás je hrdina:

„Ak sa pozrieš dovnútra svojho srdca, nájdeš tam hrdinu. Nemusíš sa báť toho, čím si. Ak siahneš do svojej duše, nájdeš tam odpoveď. A bolesť, ktorú pociťuješ, sa roztopí. A potom sa objaví hrdina, so silou, ktorá ho bude nútiť napredovať. A ty odložíš strachy a budeš vedieť, že si schopný prežiť. A tak, keď sa budeš cítiť, ako keby ti odišla nádej, pozri sa do svojho vnútra a buď silný a konečne spoznáš pravdu, že v tebe sa nachádza hrdina.

Je to dlhá cesta, keď stojíš sám tvárou v tvár svetu. Nikto ti nepodáva ruku, ktorej by si sa mohol chytiť. Ak budeš hľadať vo svojom vnútri, môžeš (tam) nájsť lásku. A prázdnota, ktorú si pociťoval, zmizne.

Pán vie, že nie je ľahké nasledovať sny. No nedovoľ nikomu, aby ti ich vzal. Vytrvaj. Príde zajtrajšok. A v pravý čas objavíš cestu.“

Milí priatelia, želám vám požehnanú nedeľu. 








All the contents on this site are copyrighted ©.