2016-06-16 16:21:00

Ranná homília pápeža Františka: „Otče náš“ je základný kameň našej modlitby


Vatikán 16. júna – Modliac sa „Otče náš“ môžeme pocítiť jeho pohľad na nás. Týmito slovami sa dnes prihovoril pápež František v Dome sv. Marty, kde slávil rannú omšu. Svätý Otec vo svojej homílii podčiarkol, že pre kresťana nie sú modlitby „magické slová“ a pripomenul, že slovo „Otec“ je slovo, ktoré Ježiš používa len v silným momentoch svojho života.

Modlitbu „Otče náš“ predkladá dnešné liturgické čítanie z Evanjelia podľa Matúša (Mt 6,7-15). Ježiš učí svojich učeníkov, aby nehovorili veľa ako pohania, ale predkladá im vzor, ako sa majú modliť. Svätý Otec vysvetlil, že Ježiš „určuje práve priestor modlitby v jednom slove: Otec“. Lebo tento Otec, píše sa ďalej v Písme, „vie, čo potrebujete, prv, ako by ste ho prosili“. A Otec, nadviazal na to pápež, „nás počúva v skrytosti, v tajnosti, ako On, Ježiš, radí modliť sa: v skrytosti“:

„Je to Otec, ktorý nám dáva skutočnú identitu detí. Keď poviem ‚Otče’, prichádzam ku koreňom mojej identity: moja kresťanská identita je byť synom, a to je milosť Ducha Svätého. Nikto nemôže povedať ‚Otec’ bez milosti Ducha. ‚Otče’ - to je slovo, ktoré Ježiš používal v najsilnejších momentoch: keď bol plný radosti, emócie: ‚Zvelebujem ťa, Otče, že si tieto veci zjavil maličkým’; alebo plačúc pred hrobom svojho priateľa Lazara: ‚Otče, ďakujem Ti, že si ma vyslyšal’; alebo potom neskôr, na konci, v posledných momentoch svojho života, na konci“.

„Ježiš hovorí s Otcom, to je cesta modlitby a preto si dovoľujem povedať, je to priestor modlitby,“ pokračoval ďalej Petrov nástupca, pričom objasnil, že: „bez toho, aby sme cítili, že sme synmi, bez toho, že by sme sa cítili [jeho] deťmi, bez vyslovenia Otče, je naša modlitba pohanská, je to modlitba slov“. Samozrejme, dodal ďalej, môžeme sa v modlitbách obracať na Pannu Máriu, na anjelov a svätých, „avšak základným kameňom modlitby je Otec“. Ak nie sme schopní začať modlitbu týmto slovom, našej modlitbe sa nebude dariť:    

„‚Otče’. Znamená to cítiť na sebe pohľad Otca, cítiť, že toto slovo ‚Otče’ nie je plytvaním ako pri slovách modlitby pohanov: je to volanie k Tomu, ktorý mi dal identitu syna. Toto je priestor kresťanskej modlitby - ‚Otče’ – a potom sa modlíme ku všetkým svätým, anjelom, robíme aj procesie, púte... To všetko je pekné, ale treba vždy začať so slovom ‚Otče’ a vo vedomí, že sme synmi a že máme Otca, ktorý nás miluje a ktorý pozná všetky naše potreby. Toto je ten priestor“.

Pápež František vo svojej homílii upriamil pozornosť aj na tú časť modlitby „Otče náš“, kde Ježiš hovorí, aby sme odpúšťali blížnemu, ako Boh odpúšťa nám. „Ak priestor modlitby znamená povedať ‚Otče’, atmosféra modlitby znamená povedať ‚náš’: [lebo] sme bratia, sme rodina“. Svätý Otec tiež pripomenul, čo sa stalo s Kainom, ktorý nenávidel Otcovho syna, nenávidel svojho brata. Otec, pokračoval ďalej pápež, nám dáva identitu a rodinu: „Preto je tak veľmi dôležitá schopnosť odpúšťať, zabudnúť, zabudnúť na urážky, ten zdravý návyk: ‚Zabudnime na to, ponechajme to na Pána’ - a nenosiť v sebe horkosť, zášť a túžbu po pomste“. Na záver pápež dodal, že „modliť sa k Otcovi odpúšťajúc všetkým, zabudnúc na urážky, je najlepšia modlitba, akú môžeme vysloviť“:   

„Je dobré, keď si v tomto niekedy spytujeme svedomie. Je pre mňa Boh Otcom? Vnímam ho ako Otca? A ak ho tak nevnímam, prosím Ducha Svätého, aby ma to naučil? Som schopný zabudnúť na urážky, odpustiť, nechať to tak? A ak nie, prosím Otca: ‚Veď aj oni sú tvoji synovia, urobili mi niečo strašné... pomôž mi odpustiť’? Spytujme si takto naše svedomie, naozaj veľmi nám to pomôže. [Vysloviť] ‚Otče’ a ‚náš’: toto nám dáva identitu synov a dáva nám to rodinu, aby sme životom ‚kráčali’ spoločne“. -ej-   








All the contents on this site are copyrighted ©.