Kongregácia pre náuku viery publikovala dokument Iuvenescit Ecclesia - Cirkev sa omladzuje

Vatikán 14. júna – Dnes vo Vatikáne oficiálne zverejnili nový dokument Kongregácie pre náuku viery Iuvenescit Ecclesia (Cirkev sa omladzuje). Ide o list určený biskupom Katolíckej cirkvi o vzťahu medzi hierarchickými a charizmatickými darmi pre život a poslanie Cirkvi. Dokument Iuvenescit Ecclesia ponúka základné východisko pre reflexiu nad ovocím Druhého vatikánskeho koncilu v podobe rozmanitých cirkevných združení, ktoré sú pre Cirkev veľkým zdrojom obnovy a „pastoračnej a misionárskej konverzie“. Hierarchické a charizmatické dary sú v Cirkvi vo vzájomnom neoddeliteľnom harmonickom vzťahu reciprocity, ako aj dialektiky.

Hlavný cieľ dokumentu, ktorý sa týka najmä teologického vyjasnenia úlohy hnutí a nových komunít v rámci Cirkvi, predstavil novinárom v Tlačovom stredisku Svätej stolice prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard Ludwig Müller. Ako vysvetlil, 24-bodový dokument v rozsahu približne 20 strán je výsledkom dlhodobého štúdia začatého už v roku 2000.

Zatiaľ čo hierarchické dary pochádzajú z vysviacky (biskupskej, kňazskej, diakonskej), charizmatické dary voľne udeľuje Duch Svätý. List Kongregácie pre náuku viery upozorňuje na neopodstatnenosť oddeľovania tzv. inštitucionálnej  a charizmatickej Cirkvi. Naopak v Cirkvi sú „aj základné cirkevné inštitúcie charizmatické“ a „charizmy sa musia inštitucionalizovať, aby boli súdržné a mohli pokračovať“, zdôrazňuje dokument. Oba rozmery tak spoločne „sprítomňujú tajomstvo a spasiteľské dielo Krista vo svete“.

Obnovujúcu sa mladosť Cirkvi pôsobením Ducha Svätého, o ktorej hovorí dokument už svojím názvom „Cirkev sa omladzuje“, ilustroval kardinál Müller biblickým symbolom orla, ktorému sa neustále obnovuje mladosť, ako aj Ježišovými slovami o „novom víne“, ktoré patrí do „nových mechov“. Apoštolský list podľa jeho slov reaguje najmä na pokoncilový rozvoj v živote Cirkvi:

„V tomto ohľade je potrebné povedať, že ak «rast rôznych chariziem nikdy nechýbal počas stáročnej cirkevnej histórie» (Iuvenescit ecclesia, 9), v pokoncilovom období sme boli svedkami nečakaného a bujného rozkvetu mnohých z týchto skutočností, čo umožnilo aj rozšírenie reflexie nad týmito charizmami, aké predtým v dejinách Cirkvi nebolo. Tento text, ktorý dospel do svojej definitívnej podoby po mnohých rokoch prepracovávania – štúdium sa začalo v roku 2000 – má teda v úmysle zaradiť sa doprostred tohto uvažovania o charizmách, ako smerodajný moment, ktorý vytyčuje niektoré základné línie, aby tak rozprúdil reflexiu konkrétnym a priliehavým  spôsobom.“

Dokument sa podľa slov prefekta Kongregácie pre náuku viery sústreďuje najmä na teologické otázky, menej na pastoračné či praktické:

„Cieľom tohto dokumentu je prostredníctvom prehĺbeného povedomia o základných prvkoch vzťahujúcich sa na hierarchické a charizmatické dary,  a mimo akéhokoľvek neplodného stavania oboch proti sebe či vedľa seba – podporiť ich usporiadané spoločenstvo, vzťah a synergiu, so zreteľom na obnovený misionársky rozmach a «pastoračnú konverziu», ku ktorým nás ustavične volá pápež František (porov. Evangelii gaudium, 25). V takom zmysle text sústreďuje svoju pozornosť na základnú teologickú  problematiku bez toho, že by chcel príliš vstupovať do početných pastoračných otázok a do otázok praxe, ktoré sa často vynárajú“.

Dialogické napätie medzi hierarchickými a charizmatickými darmi podľa slov prefekta dikastéria vždy možno konštruktívne pretransformovať:

„Nemožno stavať ,Cirkev Ducha‘ proti ,Cirkvi inštitúcie‘, lebo hierarchické a charizmatické dary vždy predpokladajú jedny druhé a sú v stálej vzájomnosti, aj keď hierarchickým spôsobom, vo vzťahu. To nevylučuje, že z vrodenej ľudskej krehkosti – a nevyhnutne z toho vyplývajúcich neverností voči Božím plánom – sa de facto prirodzené dialogické napätie medzi týmito darmi často pretransformovalo a môže sa vždy pretransformovať v dialektike“.

V plodnej pokoncilovej dobe sa práve pápeži výrazným spôsobom zaslúžili o súlad medzi hierarchickými a charizmatickými darmi, podotkol kardinál Müller:

„Bol to práve Petrov nástupca, kto podporil komunikáciu a spoločenstvo medzi hierarchickými a charizmatickými darmi na úrovni univerzálnej Cirkvi a docenil misijné rozšírenie hnutí a nových cirkevných komunít vo vnútri rozličných partikulárnych cirkví, obzvlášť tých, ktoré potrebovali novú evanjelizáciu. Táto skutočnosť by nám mohla prorocky osvetliť aj pohľad a spôsoby, ako uskutočniť – od periférií k centru a naopak – tak želanú synodálnu obnovu, ku ktorej nás neustále pozýva pápež František“.

Ďalšie aspekty nového dokumentu priblížili prefekt Kongregácie pre biskupov kardinál Marc Ouellet, člen Medzinárodnej teologickej komisie Mons. Piero Coda a profesorka Teologickej fakulty Pápežskej univerzity Gregoriana María del Carmen Aparicio Vallsová.

Teologický dokument datovaný 15. mája 2016 s podpisom prefekta Kongregácie pre náuku viery kardinála Gerharda Ludwiga Müllera a sekretára Kongregácie arcibiskupa Luisa Ladariu uvádza okrem iného aj kritériá na posúdenie autentického charizmatického daru. Vymenúva ich v ôsmich bodoch. Opravdivá charizma je „nástrojom svätosti v Cirkvi“ a „misijným šíriteľom evanjelia“. Charizma „plne vyznáva katolícku vieru“ a „svedčí o činnom spoločenstve s celou Cirkvou“, čo zahŕňa „synovský vzťah s pápežom, trvalým a viditeľným centrom jednoty univerzálnej Cirkvi a s biskupom, viditeľným princípom a základom jednoty partikulárnej cirkvi“. Ďalšími charakteristikami opravdivej charizmy sú „uznanie a úcta voči vzájomnej komplementárnosti ostatných charizmatických zložiek Cirkvi“ a podriadenie sa „preverovaniu skúškami v rámci rozlišovania chariziem“. Nevyhnutnou podmienkou je  „prítomnosť duchovného ovocia“ a napokon je to „sociálny rozmer evanjelizácie“, ktorý nesmie chýbať.

List Kongregácie pre náuku viery hovorí aj o formách cirkevného uznania jednotlivých nových cirkevných skutočností spätých s charizmatickými darmi. Upozorňuje, že je potrebné brať pozorne do úvahy tie právne formy, ktoré obsahuje Kódex kánonického práva. Ako dve základné kritériá pri tom uvádza „rešpektovanie charizmatickej osobitosti jednotlivých cirkevných zoskupení,“ aby sa silenou právnou optikou „neumŕtvila ich novosť“. Druhým kritériom je „rešpektovanie základného cirkevného poriadku“, aby sa charizmatické dary „účinne začlenili do života univerzálnej i partikulárnej Cirkvi“ a „vyhlo sa tomu, že by sa charizmatická skutočnosť  chápala ako paralelná k cirkevnému životu a nie v usporiadanom vzťahu voči hierarchickým darom“.

Nový dokument Kongregácie pre náuku viery „Cirkev sa omladzuje“ na záver poukazuje na Pannu Máriu ako vzor plnej poslušnosti pôsobeniu Ducha Svätého. -jb,bp-