Jubileum diakonov s pápežom Františkom: Ambícia byť služobníkmi

Vatikán 29. mája – Stovky diakonov, ktorí sa v Ríme počas troch dní zúčastňovali na Jubileu diakonov, dnes slávili svätú omšu spolu so Svätým Otcom Františkom na námestí sv. Petra. Práve im, trvalým diakonom, ktorí konajú pravidelnú službu vo farnostiach, sa Svätý Otec prihovoril v homílii. Vychádzal pri tom z liturgických textov 9. nedele v cezročnom období.

Plné znenie homílie Svätého Otca

«Kristov služobník» (Gal 1,10). Vypočuli sme si tento výraz, ktorým apoštol Pavol definuje seba samého, keď píše Galaťanom. Na začiatku listu sa predstavil ako «apoštol» z vôle Pána Ježiša (porov. Gal 1,1). Tieto dva termíny, apoštol a služobník, stoja pospolu, nemožno ich nikdy oddeľovať. Sú to dve strany tej istej mince: kto ohlasuje Ježiša, je povolaný slúžiť; a kto slúži, ohlasuje Ježiša.  

Pán nám to ukázal ako prvý. On, Slovo Otca, on, ktorý nám priniesol radostnú zvesť (Iz 61,1), on, ktorý je sám v sebe radostnou zvesťou (porov. Lk 4,18), sa stal naším sluhom (Flp 2,7), «neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil» (Mk 10,45). «Stal sa diakonom všetkých», napísal jeden z cirkevných otcov (Polykarp, Ad Phil. V,2). Tak ako konal on, sú povolaní konať jeho ohlasovatelia. Ježišov učeník nemôže ísť inou cestou ako jeho Majster, ale ak chce ohlasovať, musí ho napodobňovať, tak ako to robil Pavol: mať ambíciu stať sa služobníkom. Inými slovami, ak evanjelizácia je misia, ktorú každý kresťan dostáva v krste, služba je štýl, akým má túto misiu uskutočňovať, jediný spôsob, ako byť Ježišovým učeníkom. Jeho svedkom je ten, kto koná ako on: kto slúži bratom a sestrám s neúnavnosťou poníženého Krista, neúnavným kresťanským životom, ktorý je životom služby.

Kde začať, aby sme sa stali «dobrými a vernými sluhami» (porov. Mt 25,21)? Ako prvý krok sme pozvaní byť k dispozícii. Služobník sa každý deň učí slobode od nakladania so všetkým len pre seba a od nakladania so sebou samým podľa vlastnej vôle. Každý deň sa cvičí dávať život, mať na mysli, že každý deň nebude patriť jemu, ale má v ňom seba samého odovzdávať. Ten, kto slúži, totiž nie je žiarlivým strážcom vlastného času, ale naopak zrieka sa moci nad svojím dňom. Vie, že čas, ktorý prežíva, mu nepatrí, ale je darom, ktorý dostáva od Boha, aby ho sám ďalej ponúkol: jedine takto naozaj prinesie ovocie. Kto slúži, nie je otrokom stránkových hodín, ktoré si určuje, ale v poníženosti srdca je pripravený aj na niečo neplánované: je pružne naporúdzi bratovi a otvorený voči nepredvídaným veciam, ktoré nikdy nechýbajú a často sú každodenným prekvapením od Boha.

Služobník je otvorený pre prekvapenie, pre denné Božie prekvapenia. Služobník vie otvoriť dvere svojho času a svojich priestorov tomu, kto pred ním stojí a aj tomu, kto klope mimo stránkových hodín, za cenu toho, že preruší niečo, čo má rád alebo odpočinok, ktorý si zaslúži. Služobník prekračuje stránkové hodiny. Je mi zle pri srdci, keď vidím stránkové hodiny na farách: „Od tej hodiny do tej“. A potom? Nie sú otvorené dvere, niet kňaza, niet diakona, niet laika, ktorý by prijal ľudí... Toto je na škodu. Prekonajme stránkové hodiny: majme túto odvahu prekračovať stránkové hodiny. Takto, drahí diakoni, tým, že budete k dispozícii, vaša služba bude bez vypočítavosti a bude evanjeliovo plodná.

Aj dnešné evanjelium nám hovorí o službe, keď nám ukazuje dvoch služobníkov od ktorých si môžeme vziať cenné ponaučenia: stotníkov sluha, ktorého Ježiš uzdravil, a samotný stotník, ktorý je v službe cisára. Slová, ktoré tento človek odkazuje Ježišovi, aby nechodil až do jeho domu, sú prekvapivé a sú často opakom našich modlitieb: «Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu» (Lk 7,6); «nepokladal som sa za hodného ísť k tebe» (v. 7); «veď aj ja som človek podriadený» (v. 8). Pred týmito slovami Ježiš zostáva v údive. Robí na neho dojem veľká poníženosť, jeho skromnosť. A skromnosť je jedna z cností diakonov. Keď je diakon skromný, je služobníkom, a nehrá sa na „kopírovanie“ kňazov. Nie, je skromný.

Stotník pri probléme, ktorý na neho doliehal, mohol nástojčivo presviedčať, ba až donucovať Ježiša, aby prišiel do jeho domu. On sa však umenšuje, je diskrétny, skromný, nezvyšuje hlas a nechce vyrušovať. Správa sa - azda bez toho, že by to vedel - podľa Božieho štýlu, ktorý je «tichý a pokorný srdcom» (Mt 11,29). Totiž Boh, ktorý je láska, sa z lásky unúva, aby nám dokonca slúžil: je s nami trpezlivý, dobroprajný, vždy naporúdzi a ochotný, trápi sa nad našimi zlyhaniami a hľadá cestu, ako nám pomôcť a urobiť nás lepšími. Toto sú tiež skromné a ponížené črty kresťanskej služby, ktorá je napodobňovaním Boha službou druhým: prijímať ich s trpezlivou láskou, neúnavne mať pre nich pochopenie, dávať im pocítiť prijatie ako doma v cirkevnom spoločenstve, kde nie je veľkým ten, kto rozkazuje, ale ten, kto slúži (porov. Lk 22,26). A nikdy na človeka nenakričať, nikdy. Takto, drahí diakoni, v skromnosti, bude dozrievať vaše povolanie služobníkov lásky.

Po apoštolovi Pavlovi a stotníkovi je v dnešných čítaniach i tretí sluha, ten, ktorého Ježiš uzdravil. V rozprávaní sa uvádza, že bol svojmu Pánovi veľmi drahý a že bol chorý, no nevieme, aká bola jeho ťažká choroba (v. 2). Istým spôsobom sa v tomto sluhovi môžeme nájsť aj my. Každý z nás je veľmi drahý Bohu, ním milovaný a vyvolený, a je povolaný slúžiť, ale predovšetkým potrebuje byť vnútorne uzdravený. Aby sme boli schopní služby, žiada sa mať zdravie srdca: srdce ozdravené Bohom, ktoré cíti, že mu bolo odpustené a ktoré nie je uzavreté ani tvrdé. Osoží nám modliť sa za to s dôverou každý deň, vyprosovať si, aby nás Ježiš uzdravil, aby sme sa podobali jemu, ktorý nás «už nenazýva sluhami, ale priateľmi» (porov. Jn 15,15).

Drahí diakoni, môžete každý deň prosiť o túto milosť v modlitbe, v modlitbe, v ktorej predkladáte námahy, nepredvídané veci, únavy i nádeje: v modlitbe, ktorá je pravdivá, ktorá prináša život Pánovi a Pána do života. A keď slúžite pri eucharistickom stole, tam budete nachádzať prítomného Ježiša, ktorý sa vám dáva, aby ste sa vy dávali druhým. Takto, disponibilní v živote, skromní v srdci a v stálom dialógu s Ježišom, nebudete mať strach byť služobníkmi Krista, stretávať a láskavo objímať Pánovo telo v chudobných dneška.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Mnohí z prítomných diakonov sa na jubilejnom podujatí v Ríme v dňoch 27. – 29. júna zúčastnili aj so svojimi manželkami a deťmi. Okrem účasti na prednáškach a delení sa navzájom mali možnosť navštíviť vo Večnom meste niektoré zo siedmich kostolov s patrocíniom svätého mučeníka Vavrinca, ktorý bol rímskym diakonom. Najznámejšia z nich je Bazilika sv. Vavrinca za hradbami. Ďalej sú to nasledovné kostoly: San Lorenzo in Piscibus, Basilica di San Lorenzo in Damaso, San Lorenzo in Lucina, San Lorenzo in Miranda, San Lorenzo in Fonte a San Lorenzo in Panisperna.

Po jubileu diakonov bude v Ríme nasledovať Jubileum kňazov a seminaristov, a to od stredy do piatka 1. až 3. júna. Vo štvrtok bude duchovnú obnovu viesť osobne pápež František. Počas dňa sa trikrát prihovorí kňazom zhromaždeným v rímskych bazilikách a predloží im podnety na modlitbu. Na Slávnosť Najsvätejšieho Srdca Ježišovho 3. júna budú kňazi koncelebrovať so Svätým Otcom na Námestí sv. Petra. -jb-