Pápež pri stretnutí s rehoľníčkami otvorený skúmať diakonát žien
Vatikán 12. mája – Svätý Otec František sa dnes stretol s vyše 800 rehoľníčkami, ktoré majú v Ríme od pondelka plenárne zhromaždenie Únie generálnych predstavených (UISG). Zhromaždenie s ústredným mottom „Utkávať globálnu solidaritu pre život“ je zároveň i slávením zlatého jubilea, keďže Únia len nedávno, 8. decembra 2015, zavŕšila 50 rokov svojej existencie.
Pri stretnutí s pápežom Františkom, ktoré sa konalo v Aule Pavla VI. mali zástupkyne rehoľníčok možnosť položiť mu otázky, na ktoré bezprostredne odpovedal. Svätý Otec potvrdil významné miesto, aké v Cirkvi patrí zasväteným ženám a ocenil materinský rozmer, ktorý vyjadrujú v rozličných formách svojej služby. Súhlasil so zvýšením zodpovednosti žien v rámci Cirkvi na rozličných úrovniach, v prípadoch kde nie je potrebná jurisdikcia spätá s posvätným rádom.
Rehoľníčky poukázali na svoju angažovanosť v službe chudobným a chorým, v katechéze i mnohých ďalších cirkevných službách a položili pápežovi otázku o možnosti prístupu žien k trvalému diakonátu s odkazom na prvotnú Cirkev. Pápež František pripomenul, že starobylá úloha diakonís nie je dodnes veľmi jasná a prejavil ochotu predložiť túto otázku študijnej komisii.
Rehoľné sestry položili aj otázku o možnosti, že by prednášali homíliu počas svätej omše. Svätý Otec v odpovedi rozlíšil medzi kázňou pri bohoslužbe slova, ktorú môže bez ťažkostí predniesť niektorá žena, či už zasvätená alebo laička, a medzi liturgiou Eucharistie, pri ktorej je homília spojená s predsedaním celebranta, ktoré prislúcha kňazovi. Vyzval k ostražitosti pred dvoma pokušeniami: prvým je feminizmus a druhým klerikalizmus. K prvému poznamenal, že žena má v Cirkvi svoju vysokú dôstojnosť vychádzajúcu z krstu. Druhé pokušenie je podľa jeho slov neraz smutne známe ako klerikalizmus, ktorý nastáva vtedy, keď chcú kňazi riadiť svoje farnosti sami, bez toho, aby stimulovali synodálnosť a spoluprácu. V tom ich navyše podporujú i laici, ktorí sa nechajú „klerikalizovať“.
Svätý Otec potvrdil, že rehoľným sestrám prináleží, aby boli prítomné na zasadnutiach dikastéria pre zasvätený život a na zhromaždeniach, kde sa diskutuje o otázkach, ktoré sa ich týkajú. Konštatoval tiež, že práca sestier je v niektorých prípadoch deformovane ponímaná len ako servisná činnosť niekde na fare a nie ako služba dušiam.
Pri otázke o komplikáciách kánonického, čiže právneho charakteru, s ktorými sa mnohé ženské kongregácie a inštitúty stretávajú, pápež nevylúčil možnosť niektorých malých úprav v cirkevnom zákonodarstve, čo však musí byť vždy výsledkom hĺbkového rozlišovania zo strany kompetentných autorít.
Ďalšou témou boli nové povolania a náročnosť pre súčasných mladých prijať záväzok celoživotného charakteru. Svätý Otec poukázal v tejto súvislosti aj na paralelný problém nedostatočnej prípravy snúbencov na manželstvo, o ktorom píše v exhortácii Amoris laetitia. Ohľadom zasväteného života pripomenul príklad sv. Vincenta de Paul, ktorý pre určité typy služby dával prednosť skladaniu iba dočasných sľubov.
Medzi ďalšie témy patrili požiadavky chudoby a nezištnosti rehoľných komunít v ich službe. Povzbudil sestry, aby dbali o udržiavanie živej charizmy a popri tom nezabúdali ani na spravovanie hmotných dobier. Odpovedal tiež na predložený problém niektorých sestier pracujúcich v apoštoláte medzi chudobnými, ktoré sa neraz cítia neprávom nálepkované ako „sociálne aktivistky“. Svätý Otec zdôraznil, že každá rehoľníčka bezpochyby musí mať určitý život mystiky, sestry však nemajú byť akýmisi „múmiami“, a ak si ich charizma vyžaduje slúžiť, treba to robiť aj pri riziku neprajnosti zlých jazykov.
Na záver stretnutia, pri ktorom boli otázky rozdelené do štyroch blokov, pápež František povzbudil zasvätené ženy, aby venovali správny priestor odpočinku a tiež aby sa nezabúdali radiť so staršími sestrami a dbať o ne, pretože oni so svojou skúsenosťou a múdrosťou predstavujú pamäť inštitútu. -jb-
Plné znenie odpovede Svätého Otca na otázku rehoľníčok o diakonáte žien
| All the contents on this site are copyrighted ©. |