Ranná homília: Kresťan aj v bolesti žije radostnou nádejou

Vatikán 6. mája – Kresťan neutlmuje bolesť anestéziou, ale prežíva ju v nádeji, že Boh nám daruje radosť, ktorú nik nebude môcť odstrániť. Týmito slovami sa pápež František prihovoril veriacim počas rannej homílie v Dome sv. Marty. Inšpiroval sa dnešným liturgickým čítaním z Evanjelia podľa Jána (Jn 16,20-23), kde Ježiš pred svojím umučením pripravuje učeníkov, že budú smútiť, ale tento smútok sa zmení na volanie radosti. Používa pritom obraz ženy pri pôrode: «Keď žena rodí, je skľúčená, lebo prišla jej hodina. No len čo porodí dieťa, už nemyslí na bolesti pre radosť, že prišiel na svet človek». Dúfa v bolesti a jasá v radosti, pripomenul Svätý Otec a dodal:

„Toto je to, čo radosť a nádej spoločne spôsobujú v našom živote, keď sme v súžení, keď sme v problémoch, keď trpíme. Nie je to anestézia. Bolesť je bolesť, no prežívaná s radosťou a nádejou ti otvára bránu k radosti nového ovocia. Tento obraz Pána nám musí veľmi pomáhať v ťažkostiach; v neraz drsných ťažkostiach, zlých ťažkostiach, ktoré nás tiež vystavujú pochybovaniu o našej viere... Ale s radosťou a nádejou ideme vpred, lebo po tejto búrke prichádza nový človek, ako keď žena rodí. A o tejto radosti a o tejto nádeji Ježiš hovorí, že je trvalá a nepominie.”

Radosť a nádej „patria pospolu“, podčiarkol pápež František:

„Radosť bez nádeje je jednoduchou zábavou, chvíľkovou veselosťou. Nádej bez radosti nie je nádejou, neprekračuje zdravý optimizmus. Ale radosť a nádej patria pospolu, a obe vytvárajú túto explóziu, ktorou Cirkev vo svojej liturgii takmer – dovolím si povedať to slovo – bezostyšne kričí: ,Nech tvoja Cirkev jasá!‘, nech jasá radosťou. Bez formality. Pretože keď ide o silnú radosť, nie je tu formálnosť: to je radosť.“

Pán nám hovorí, že v našom živote budú aj problémy - upozornil Svätý Otec. A tak „táto radosť a nádej nie sú karnevalom: sú niečím iným“:

„Radosť posilňuje nádej a nádej prekvitá v radosti. A takto napredujeme. Ale obe tieto kresťanské cnosti, v tomto postoji, ktorý im Cirkev chce dať, ukazujú na to, že vychádzame von zo seba samých. Radostný človek sa neuzatvára sa sám do seba; nádej ťa vedie von, je to tá kotva, ktorá je na nebeskom brehu a vyvádza ťa von. Vyjdime zo seba samých s radosťou a nádejou“.

„Ľudskú radosť môže odobrať akákoľvek vec, akákoľvek ťažkosť - vysvetlil ďalej pápež František. Naopak Ježiš nám chce darovať radosť, ktorú nám nik nebude môcť odobrať. „Je trvalá. Aj v najtmavších okamihoch“. To sa deje aj pri Nanebovstúpení Pána: „Učeníci, keď Pán odchádza a viac ho neuvidia, zostali so zrakom upretým na nebo s istým smútkom. Ale anjeli ich prebudia“.

Lukášovo evanjelium hovorí: „Vrátili sa šťastní, plní radosti.“ A Svätý Otec dodáva:  „Radosti z vedomia, že naše človečenstvo vstúpilo do neba, po prvý raz!“ „Nádej žiť a dosiahnuť  Pána“ sa tak podľa jeho slov stáva „radosťou, ktorá preniká celú Cirkev.“

Svoju homíliu uzavrel pápež František takto: „Nech nám Pán dá túto milosť veľkej radosti, ktorá nech je vyjadrením nádeje, a silnej nádeje, ktorá sa stane radosťou v našom živote. A nech Pán chráni túto radosť a túto nádej, takže nás o ňu nik nebude môcť obrať.“ -bp-