Ranná homília pápeža Františka: Nie sme siroty, Otec nás priťahuje k Ježišovi

Vatikán 19. apríla – Kresťan, ktorý sa nenechá pritiahnuť Otcom k Ježišovi je kresťanom, ktorý žije život siroty. Týmito slovami sa dnes prihovoril veriacim pápež František pri rannej omši v Dome sv. Marty. Svätý Otec poukázal na neotrasiteľný skepticizmus Židov, o ktorom hovorí dnešné liturgické čítanie z Jánovho evanjelia. Napriek tomu, že videli zázraky a veľké znamenia, dobiedzali do Ježiša: „Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene“ (Jn 10,22-30).

Pápež František poznamenal, že táto otázka, ktorú zákonníci a farizeji kládli viackrát a pri rôznych príležitostiach, sa v podstate rodí zo slepého srdca. Ide o slepotu vo viere, ktorú sám Ježiš vysvetľuje: „Vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec“. Byť súčasťou Božieho ovčinca je milosť, avšak na jej prijatie sa žiada mať otvorené a pripravené srdce:

„‚Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky.’ Azda tieto ovce najprv študovali, aby tak nasledovali Ježiša a potom uverili? Nie. ‚Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých.’ - Je to práve Otec, ktorý dal ovce pastierovi. Je to Otec, ktorý priťahuje srdcia k Ježišovi“.

Tvrdosť srdca zákonníkov a farizejov, ktorí vidia diela vykonané Ježišom, avšak odmietajú uznať, že je Mesiáš, je podľa slov Svätého Otca „dráma“, ktorá „pokračuje až na Kalváriu“. Dokonca pokračuje aj po Zmŕtvychvstaní, pripomína pápež, keď je strážcom povedané, aby klamali a tvrdili, že spali kým Kristovi učeníci uniesli Ježišovo telo. Ani slová očitých svedkov, ktorí videli zmŕtvychvstalého Krista nepresvedčili tých, čo odmietali uveriť. Tento postoj má jasný následok. „Sú to siroty,“ vysvetlil pápež František, „lebo zapreli svojho Otca“:

„Títo učitelia zákona mali zatvorené srdce, cítili sa pánmi seba samých a v skutočnosti boli sirotami, lebo nemali vzťah s Otcom. Áno, hovorili o ich otcoch – náš otec Abrahám, patriarchovia... – hovorili, ale ako o vzdialených postavách. Vo svojom srdci boli sirotami, žili ako siroty, v stave sirôt, a radšej dávali prednosť tomuto, než by sa nechali pritiahnuť Otcom. A to je dráma uzatvoreného srdca týchto ľudí“.

Naopak, podčiarkol Svätý Otec, aj mnohí pohania – ako sa o tom píše v Skutkoch apoštolov – otvárali svoje srdcia pre vieru, keď im učeníci zvestovali Pána Ježiša (Sk 11,19-26), pričom dosiahli až do Fenície, na Cyprus a do Antiochie. Napríklad Barnabáš vyslaný do Antiochie sa nepohoršoval, keď videl účinkovať Božiu milosť v pohanoch. Naopak, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých. Podľa pápeža Františka tomu tak bolo preto, lebo Barnabáš „akceptoval novosť“ a „nechal sa pritiahnuť Otcom k Ježišovi“:

„Ježiš nás pozýva, aby sme boli jeho učeníkmi, avšak aby sa tak stalo, musíme sa nechať k nemu pritiahnuť Otcom. A pokorná synovská modlitba, ktorú môžeme vyslovovať, je: ‚Otče, pritiahni ma k Ježišovi; Otče, daj mi spoznať Ježiša’, a Otec zošle Ducha, aby nám otvoril srdcia a privedie nás k Ježišovi. Taký kresťan, ktorý sa nenechá pritiahnuť Otcom k Ježišovi, je kresťanom žijúcim v stave siroty. A my máme Otca, nie sme siroty“. -ej-