Ranná homília pápeža Františka: Boh premieňa tvrdé srdce aj cez upokorenie

Vatikán 15. apríla – Ak sa zatvrdnuté srdce poslušne otvorí Duchu Svätému, Boh mu dá vždy milosť a dôstojnosť opäť vstať. A ak treba, deje sa to aj prostredníctvom upokorenia. S touto myšlienkou sa dnes ráno na omši v Dome sv. Marty vo Vatikáne podelil s veriacimi pápež František. Inšpiroval sa pri tom liturgickým čítaním o obrátení sv. Pavla (Sk 9,1-20).

Mať zápal pre sväté veci ešte neznamená mať srdce otvorené pre Boha. Ako príklad pápež uviedol zanieteného Šavla, ktorý verný princípom svojej viery „dychtil po hrozbách a zabíjaní Pánových učeníkov.“ Všetko sa zmení na ceste do Damasku, keď k nemu prehovorí Pán. Príbeh Pavla z Tarzu je „príbehom človeka, ktorý dovolí Bohu, aby zmenil jeho srdce“. Oslepený svetlom, počuje hlas, ktorý ho volá a padá na zem: „Silný Šavol, ten, ktorý si bol sebou istý, je na zemi,“ pokračoval Svätý Otec. V tej chvíli „pochopil pravdu o sebe, že nie je tým, čím ho chce mať Boh, lebo Boh nás všetkých stvoril, aby sme stáli na nohách, so vzpriamenou hlavou’“. Boží hlas sa ho nielen pýta: „Prečo ma prenasleduješ?“, ale hovorí mu tiež: „Vstaň... a povedia ti, čo máš robiť“:

„‚Vstaň a povedia ti’. Musíš sa ešte učiť. A keď sa snažil postaviť, nemohol, lebo si uvedomil, že je slepý: pri tom momente stratil zrak. ‚A nechal sa viesť’: jeho srdce sa začalo otvárať. A takto, vedúc ho za ruku, muži, čo boli s ním ho zaviedli do Damasku a tri dni ostal slepý a nejedol ani nepil. Tento muž bol na zemi, avšak rýchlo pochopil, že toto pokorenie musí prijať. A vskutku, cestou k otvoreniu srdca je pokorenie. Keď nám Pán posiela pokorenia alebo dovolí, aby prišli pokorenia, je to práve pre toto: aby sa srdce otvorilo, aby bolo poddajné, aby sa srdce obrátilo k Pánu Ježišovi“.  

Pavlovo srdce sa stáva poddajným. Podľa slov Svätého Otca sa počas troch dní samoty a slepoty mení predovšetkým jeho vnútorný zrak. Boh za ním potom posiela Ananiáša, ktorý na neho vložil ruky a Šavlovi sa opäť navracia zrak a dáva sa pokrstiť: 

„Pripomeňme si, že protagonistom týchto príbehov nie sú ani zákonníci, ani Štefan, ani Filip, ani eunuch, ani Šavol... Je to Duch Svätý. Protagonistom Cirkvi je Duch Svätý, ktorý vedie Boží ľud. ‚A hneď mu spadli z očí akoby lupiny a vrátil sa mu zrak. Tu vstal a dal sa pokrstiť.’ Tvrdosť Pavlovho srdca – Šavlovho, Pavlovho – sa mení na poddajnosť Duchu Svätému“.  

„Je krásne,“ ukončil svoju homíliu pápež František, „vidieť, ako je Pán schopný meniť srdcia“ a urobiť, aby „sa zatvrdnuté a tvrdohlavé srdce stalo srdcom poddajným Duchu“:

„My všetci máme vo svojich srdciach tvrdosti: všetci. Ak ich niekto z vás nemá, zdvihnite, prosím, ruku. Prosme Pána, aby nám umožnil vidieť, že nás tieto tvrdosti valia k zemi. Nech nám pošle milosť a tiež – ak je to potrebné – pokorenia, aby sme neostali na zemi, ale aby sme vstali s dôstojnosťou, s ktorou nás Boh stvoril. To znamená milosť otvoreného srdca a poddajného Duchu Svätému“. -ej-