Kard. Schönborn: Nová exhortácia je „jazykovou udalosťou“, číta sa s chuťou

Vatikán 8. apríla - „Dokumenty Cirkvi často nepatria do najprístupnejšieho literárneho žánru.  Tento text, ktorý napísal pápež, sa číta s ľahkosťou. A kto sa nenechá vystrašiť dĺžkou, nájde radosť v konkrétnosti a v realizme tohto textu.“ Takto sa vyjadril o novej apoštolskej exhortácii pápeža Františka Amoris laetitia kardinál Christoph Schönborn OP. Viedenský arcibiskup bol jedným z tých, čo vyše 260-stranový pápežov dokument o láske v rodine dnes na poludnie predstavili novinárom.

„Pápež František dokázal hovoriť o všetkých situáciách bez katalogizácie, kategorizácie, s tým pohľadom základnej dobrotivosti, ktorá má čo do činenia so srdcom Boha, s Ježišovými očami, ktoré nikoho nevylučujú (porov. AL 297), ktorá prijíma všetkých a všetkým dovoľuje radosť z evanjelia. Preto je čítanie Amoris laetitia také potešujúce. Nik sa nesmie cítiť odsúdený, nik opovrhovaný. V tejto atmosfére prijatia sa príhovor s kresťanským pohľadom na manželstvo a rodinu stáva pozvaním, povzbudením, radosťou z lásky, ktorej môžeme veriť a ktorá nikoho nevylučuje, naozaj a úprimne nikoho. Amoris laetitia je preto pre mňa hlavne a na prvom mieste ,jazyková (lingvistická) udalosť‘, tak ako ňou bolo Evangelii gaudium. Niečo sa v cirkevnej reči zmenilo. Túto zmenu jazyka bolo možné vnímať už počas synodálneho procesu.“

Rakúsky kardinál pri charakterizovaní novej exhortácie poukazuje na mystiku, ako aj na citlivosť pápeža Františka, vďaka čomu sa dokument prihovára každému bez výnimky:

„V  Evangelii gaudium pápež František hovoril, že by sme si mali zobuť topánky pred posvätnou pôdou iného (EG 36). Tento základný postoj sa vinie celou exhortáciou. A je tiež najzávažnejším dôvodom pre ďalšie dve kľúčové slová: rozlišovať a sprevádzať. Takéto slová platia nielen pre «takzvané nezriadené situácie» (pápež František podčiarkuje toto «takzvané»), ale platia pre všetkých ľudí, pre každé manželstvo, pre každú rodinu. Naozaj všetci sú na ceste a všetci potrebujú «rozlišovanie» a «sprevádzanie»“.

Svätý Otec nikoho nenecháva na pochybách, kresťania majú povinnosť svedčiť pred svetom o hodnote manželstva, poznamenáva na margo novej exhortácie kardinál Schönborn:

„Pápež František je presvedčený, že kresťanský pohľad na manželstvo a rodinu má aj dnes nezmenenú príťažlivú silu. Ale on žiada «zdravú sebakritickú reakciu»: «Musíme byť pokornými a realistami, aby sme uznali, že neraz náš spôsob prezentovania kresťanského presvedčenia  a spôsob prístupu k ľuďom napomohli k vyvolaniu toho, na čo sa dnes sťažujeme» (AL 36).“

Nový pápežský text sa nepohybuje v abstraktných ideáloch, čo označil kardinál za ďalšie z jeho pozitív. Viedenský arcibiskup v tejto súvislosti pripomenul svoju skúsenosť s minuloročnej synody, keď pri úvodnom predstavovaní sa synodálnych otcov v jednom z diskusných krúžkov vysvitlo, že prakticky každý z jeho členov bol vo vlastnej rodine konfrontovaný so situáciami právnicky označovanými ako „neregulérne“. Christoph Schönborn vysvetľuje:

„Pápež František nás pozýva hovoriť o našich rodinách «takých aké sú». A teraz tá úžasná vec synodálneho procesu a jeho pokračovania s pápežom Františkom: tento striedmy realizmus vo vzťahu k rodinách «takým aké sú» nás v skutočnosti neodďaľuje od ideálu! Naopak: pápež František dokáže s prácou vykonanou oboma synodami upriamiť na rodinu pozitívny pohľad, zhlboka oplývajúci nádejou. Ale tento povzbudivý pohľad na rodiny si vyžaduje ono «pastoračné obrátenie», o ktorom hovorilo Evangelii gaudium s toľkým oduševnením.“ -bp-