Podnety štvrtého dňa exercícií pátra Ermesa Ronchiho: „Koľko máte chlebov?“

Vatikán/Ariccia 9. marca – Na duchovných cvičeniach v Aricci dnes ráno predložil exercitátor Svätému Otcovi a členom kúrie na meditovanie ďalšiu Ježišovu otázku: „Koľko máte chlebov?“  Ježiš pred tým, ako urobí zázrak rozmnoženia chlebov a rýb posiela učeníkov pozrieť sa, koľko majú k dispozícii na zasýtenie zástupu. Páter Ermes Ronchi zdôraznil postoj transparentnosti, z ktorého vychádza sloboda deliť sa a dávať:

„Podľa tajuplného Božieho pravidla: keď sa môj chlieb stáva naším chlebom, vtedy sa aj málo stáva dostačujúcim. A naopak, hlad sa začína vtedy, keď si úzkostlivo držím môj chlieb pre mňa, keď si sýty Západ úzkostlivo drží svoj chlieb, svoje ryby, svoje imanie pre seba... Zasýtiť zem, celú  zem je možné, je chleba nadostač. Netreba ho rozmnožovať, stačí ho rozdeľovať, a začať od nás.“

Logika daru tu prevyšuje logiku zachovávania príkazov, poznamenáva páter Ronchi. „Dávajte a dajú vám, a dostanete mieru dobrú, natlačenú, natrasenú, vrchovatú...“ Ďalej pripomína, že posledná otázka bude znieť: „Daroval si málo alebo si daroval veľa pre život?“

V utorok popoludní páter Ronchi ponúkol exercitantom meditáciu nad evanjeliovým príbehom, v ktorom Ježišovi v dome farizeja hriešna žena umýva nohy svojimi slzami a potiera ich voňavým olejom. Ježiš udiveného a pohoršeného farizeja Šimona napomína: Pozri na túto ženu – hriešnicu, ktorej bolo odpustené, „lebo veľmi milovala“. Ako pripomenul páter Ronchi, farizej na ženu hľadí odsudzujúcim pohľadom, Ježišov postoj je však iný:

 „Ježiš bude po celý svoj život učiť pohľadu, ktorý nesúdi, ktorý človeka začleňuje, milosrdnému pohľadu,“ povedal páter Ronchi. Znamená to, že Ježiš nie je moralistom, sme to my, ktorí sme zmoralizovali evanjelium. Ježiš „kladie do centra  osobu s jej slzami a úsmevmi, jej telo v bolesti i radosti, a nie zákon“.

Ako ďalej povedal exercitátor, „Ježiš neignoruje to, kým žena je, netvári sa, že o tom nevie, ale prijíma ju – s jej ranami a predovšetkým s jej iskierkou svetla, ktorej dáva zažiariť.“

Ježiš nezabúda na dojímavé gesto ženy. Zopakuje ho pri poslednej večeri, keď umyje a poutiera nohy svojim učeníkom, pripomenul páter Ronchi a dodal: „Človek, keď miluje, vykonáva Božie gestá. Keď miluje Boh, vykonáva ľudské gestá a robí tak prostredníctvom srdca z mäsa.“

Páter Ronchi sa v reflexii obrátil aj na spovedníkov: „Je pre nás tak jednoduché, keď sme spovedníkmi, nevidieť osoby s ich potrebami a ich slzami, ale vidieť len normu - aplikovanú a porušenú. Zovšeobecňovať, vtláčať ľudí do kategórií, klasifikovať. A takto živíme tvrdosť srdca, takzvanú „sklerokardiu“, chorobu, ktorej sa Ježiš bál najviac. Stávame sa byrokratmi pravidiel a analfabetmi srdca; nestretávame život, ale len náš predsudok.“ -zk, jb-