Komentár Martina Kramaru: Ako (ne)ťahať pápeža za rukáv

Autorom komentára je kňaz Martin Kramara, hovorca Konferencie biskupov Slovenska:

Počas apoštolskej cesty v Mexiku zachytili televízne kamery Svätého Otca v dosť netypickej situácii. Tieto zábery bleskovo obleteli svet. Pápež na okamih stratil trpezlivosť. Jeho zvyčajne láskavá a usmievavá tvár prudko zmenila výraz - zrazu bola prísna, ba až nahnevaná. Trvalo to len pár sekúnd, ale pápežov prejav bol veľavravný. Čo sa vlastne stalo?

Keď Svätý Otec dával požehnanie vozíčkarovi, naťahovalo sa k nemu ešte množstvo ďalších rúk. V snahe pozdraviť aj okolostojacich, vystrel svoje ruky ponad vozíčkara. Lenže komusi v dave nestačil pozdrav, dotyk ruky: chcel mať pápeža bližšie. Poriadne ho potiahol k sebe, až František stratil rovnováhu a takmer celou váhou spadol na chlapca na vozíčku. Keď sa Svätému Otcovi podarilo narovnať, prísne tomu človeku v dave pohrozil: „Nebuď sebecký!“ – dalo sa odčítať z pápežových pier.  

Niet žiadnej pochybnosti o tom, že pápežovo rozhorčenie bolo oprávnené. Nešlo len o to, že on sám mohol spadnúť, ale svojím pádom mohol ublížiť aj hendikepovanému chlapcovi. Ktosi sa pokúsil naznačiť, že tento incident odhalil pápežov nedostatok trpezlivosti, a mohol by mať negatívny vplyv na jeho image. Ja to vnímam celkom inak. Dokonca by som povedal, že tá náhla zmena na Františkovej tvári má dôležitú a mimoriadne pozitívnu výpovednú hodnotu.

Je totiž nemálo tých, ktorí pápeža radi „ťahajú za rukáv“ – na svoju stranu. Tvária sa pri tom, že mu presne rozumejú, najlepšie vedia, čo chce povedať - a jeho výroky sebavedome používajú na podporu vlastných tvrdení, téz a presvedčení. Samozrejme, bez kontextu, či snahy o pochopenie toho, čo mal Svätý Otec skutočne na mysli. Štrumentalizovať pápežove slová je v móde. Rovnako tiež stavať ho do kontrastu s inými predstaviteľmi cirkvi – podľa toho, ako to komu práve príde vhod.  

Pred pár dňami som si v článku, ktorého titulok hovoril o neschopnosti Cirkvi byť hodnou svojho pápeža prečítal, aké významné progresy Svätý Otec robí: dokonca vraj zmenil náuku o antikoncepcii, keď ide o vírus zika. Pápežova modernosť bola vzápätí vykreslená v protiklade s neschopnými, pokútnymi, zašmodrchanými nešťastníkmi, slovenskými katolíckymi aktivistami a hierarchiou, ktorá si ešte ani len neosvojila program osvietenstva... Nebol som si istý, kedy skôr zadržať dych - či pri prekrúteniach vkladaných do pápežových úst, pri arogantných výrazoch voči všetkým, ktorí by mohli mať iný názor, alebo pri prejavoch nespochybniteľnej „kompetencie“ vyžadovať odpočty od Katolíckej cirkvi...

Dnes pri rannej svätej omši som sa v kázni vrátil k malému žartu. Pripomenul som veriacim: Pri odpovediach na čítania máme našťastie napísané „Počuli sme Božie Slovo“. Vravím našťastie, lebo inak by sme v liturgii hádam mohli aj klamať... Totiž, keby tam bolo „počúvali sme Božie slovo“ alebo „Počúvali sme slovo Pánovo“, mohlo by to nezodpovedať skutočnosti. Lebo: koľkí z nás naozaj „počúvali“? Koľkí skutočne dovolíme Božiemu Slovu povedať to, čo ono samo chce – a koľkí počujeme len to, čo si prajeme my?

Je to stará známa vec, že z Biblie sa dá dokázať čokoľvek, stačí jej stránky len trochu „poprihýbať“. Čosi podobné je, samozrejme, možné aj s výrokmi Svätého Otca: stačí ho len trochu „potiahnuť za rukáv“ – a hneď to vyzerá, že vraví, čo nám „pasuje do krámu“. Ostatným to vzápätí môžeme oplieskať o hlavu...

Pápežova reakcia na potiahnutie v mexickom dave bola veľavravná. Nemožno sa jej čudovať: násilné ťahanie na svoju stranu je prejavom chýbajúceho rešpektu - a platí to nielen vo fyzickej oblasti. Zámerom Svätého Otca, skôr než realizovanie programov osvietenstva, je privádzanie ľudí ku Kristovi, ktorý je tvárou Božieho milosrdenstva, otváranie sŕdc pre úprimné počúvanie Božieho hlasu.

Ak teda chceme opravdivo uchopiť pápežovo posolstvo, treba sa obrátiť - od nami stanovených cieľov – a pozrieť sa práve týmto smerom. Kedy bude náš pohľad i náš sluch skutočne v intenciách Svätého Otca? Napríklad, keď si tento víkend všimneme modlitbovú iniciatívu 24 hodín pre Pána. Tá sa na jeho podnet bude znovu konať po celom svete, aj v našich chrámoch. Azda nie náhodou v čase tak dôležitom pre budúcnosť našej krajiny. Využime príležitosť a pohnime sa – my sami – bližšie k Bohu ako nás pozýva Svätý Otec.