Pápež František o encyklike Benedikta XVI. Deus caritas est: Kto miluje, vidí

Vatikán 26. februára – Pápež František sa dnes stretol s účastníkmi kongresu s názvom „Láska nikdy nezanikne“. Medzinárodné podujatie zamerané na poslanie Cirkvi v charitatívnej oblasti zorganizovala Pápežská rada Cor unum. Podujatie je venované 10. výročiu encykliky „Deus caritas est“ pápeža Benedikta XVI., ktorá vyšla 25. decembra 2005.

Pápež František privítal dve stovky účastníkov kongresu v Klementínskej sále pápežského paláca.  Po poďakovaní organizátorom pod vedením Mons. Dal Tosa, ktorý momentálne vedie pápežskú radu Cor unum, Svätý Otec vysoko vyzdvihol encykliku svojho predchodcu, ktorej podľa jeho slov nijako neubudlo na sviežosti a aktuálnosti. Pápež František sa v príhovore sústredil na najdôležitejšie tajomstvo Boha a zároveň aj Cirkvi: Boh je láska a Cirkev je povolaná zjavovať, ako Boh miluje človeka.

Encyklika pápeža Benedikta XVI. nám umožňuje nahliadnuť a prejsť celými dejinami Cirkvi, ktoré sú „dejinami lásky“. Je to práve láska, ktorá je, podľa slov Svätého Otca, v centre života Cirkvi a je jeho srdcom. Rok milosrdenstva považuje Svätý Otec František za vhodnú príležitosť vrátiť sa do tohto „pulzujúceho srdca nášho života a nášho svedectva, do centra vyznania viery, že «Boh je láska» (1 Jn 4,8.16)“. Vo svojom príhovore pápež prepojil Božiu lásku s Božím milosrdenstvom, ktoré, podľa jeho slov, sú jednou podstatou Boha:

„Boh je láska: láska je jeho podstatou, jeho prirodzenosťou (...). Boh k svojmu životu lásky pridružuje človeka, a aj keď sa človek od neho vzdiali, on nezostane s odstupom a prichádza mu v ústrety. Toto jeho vychádzanie v ústrety, ktoré vyvrcholilo vo vtelení Syna, je jeho milosrdenstvo. Je to jeho spôsob vyjadrenia sa k nám hriešnikom, jeho tvár, ktorá na nás hľadí a stará sa o nás. «Programom Ježiša – píše sa v encyklike – je ‚srdce, ktoré vidí‛. Také srdce vidí, kde je potreba lásky a podľa toho koná» (č. 31). Láska a milosrdenstvo sú takto úzko spojené, lebo sú vyjadrením bytia a konania Boha: jeho identitou a jeho menom.“  

Svätý Otec ďalej spomenul dva aspekty, ktoré nám encyklika Deus caritas est pripomína. Prvým aspektom je „tvár Boha“: „to, kto je Boh, s ktorým sa v Ježišovi Kristovi môžeme stretnúť, aká verná a neprekonateľná je jeho láska: «Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí život za svojich priateľov» (Jn 15,13). Každý náš prejav lásky, solidarity, zdieľania je iba odrazom tej lásky, ktorou je Boh. On neúnavne vylieva na nás svoju lásku a my sme povolaní stať sa svedkami tejto lásky vo svete. Preto ešte predtým, než sa pustíme do akejkoľvek činnosti, musíme hľadieť na Božiu lásku ako na kompas, ktorý usmerňuje náš život. Tu nachádzame smer, od nej sa učíme ako máme hľadieť na bratov a na svet. «Ubi amor, ibi oculus», hovorievali v stredoveku: kde je láska, tam je schopnosť vidieť.“

Druhým dôležitým aspektom, na ktorý poukazuje encyklika Deus caritas est je podľa pápeža Františka to, že Božia láska sa chce stále viac prejavovať prostredníctvom Cirkvi: „Encyklika nám pripomína, že táto láska sa chce stále viac odrážať v živote Cirkvi. Ako veľmi by som si prial, aby každý v Cirkvi, každá inštitúcia, každá aktivita odkrývala, že Boh miluje človeka!“

Svätý Otec vyzdvihol dôležitosť charitatívnej misie Cirkvi, ktorej diela pomáhajú mnohým chudobným ľuďom priblížiť sa k dôstojnejšiemu a ľudskejšiemu životu. Na záver svojho príhovoru poďakoval všetkým, ktorí sa o túto misiu každodenne pričiňujú. Pripomenul, že Svätý rok milosrdenstva sa v tomto zmysle týka všetkých:  „V tomto Jubilejnom roku som chcel zdôrazniť, že všetci môžeme zakusovať milosť Jubilea práve tým, že budeme praktizovať skutky milosrdenstva, telesné i duchovné.“

Ďalej dodal: „Encyklika Deus caritas est si uchováva neporušenú sviežosť svojho posolstva, ktorým naznačuje stále aktuálnu perspektívu pre putovanie Cirkvi“. -ej-