Pápež František na stretnutí so svetom práce: Kapitál nemôže určovať život ľudí

Mexiko 18. februára – V záverečný deň návštevy Mexika sa Svätý Otec stretol so svetom práce. V pohraničnom meste Ciudad Juárez na pôde vzdelávacieho inštitútu Colegio de Bachilleres vyše 3000 zhromaždeným podnikateľom a zamestnancom zdôraznil nezastupiteľnosť dialógu a osobného stretnutia za účelom dosiahnutia obnovy, alternatívy a zmeny. Odsúdil sociálne vylúčenie a podriaďovanie človeka kapitálu. Zdôraznil schopnosť snívať a vytvárať také Mexiko, kde bude vyvážený vzťah medzi prácou a rodinným životom.

Pri stretnutí s pápežom, ktoré sa konalo v priestore krytej športovej haly sa okrem biskupa zodpovedného za pastoráciu v oblasti zamestnanosti dostali k slovu aj niekoľkí zástupcovia sveta práce so svojimi svedectvami. Svätý Otec vo svojom príhovore najprv zdôraznil pracovné príležitosti pre mladých:

„Dnes sú tu rozličné organizácie pracujúcich, predstaviteľov profesných komôr a podnikateľských asociácii. Na prvý pohľad by sa mohli javiť ako súperi, ale zdieľajú tú istú zodpovednosť:  snažiť sa vytvárať príležitosti pre prácu, dôstojnú  a skutočne užitočné pre spoločnosť, a to najmä pre mladých ľudí tejto krajiny.“

Pápež pripomenul etické a hodnotové požiadavky na ekonomický život:

„Žiaľ, doba, v ktorej žijeme uvalila paradigmu ekonomickej užitočnosti ako princípu medziľudských vzťahov. Mentalita prevládajúca vo všetkých oblastiach presadzuje čo najväčšie množstvo zisku za každú cenu a okamžite. Nielen, že to má za následok stratu etického rozmeru podnikania, ale zabúda sa, že najlepšia investícia, akú možno urobiť, je investovať do ľudí, do osôb, do rodín. Najlepšou investíciou je vytvárať príležitosti. Prevládajúca mentalita kladie tok ľudí do služby kapitálových tokov, čo spôsobuje v mnohých prípadoch vykorisťovanie zamestnancov ako keby to boli predmety na použitie a odhodenie, na skartovanie (porov. Laudato si’, 123). Boh bude žiadať účet od otrokárov našich čias a my musíme urobiť všetko pre to, aby tieto situácie už viac nevznikali. Tok kapitálu nemôže určovať tok a život ľudí. Preto sa mi páčila táto preukázaná túžba po dialógu a konfrontovaní sa.“

Ďalej pápež uviedol na pravú mieru názory, ktoré zmýšľajú o sociálnej náuke Cirkvi ako o idealizme, ktorý by z podnikania chcel urobiť charitu:

„Neraz sa voči návrhom sociálnej náuky Cirkvi vedú spochybňujúce reči: «Tieto návrhy predstierajú, že sme charitatívne organizácie alebo že pretransformujeme naše podniky na filantropické inštitúcie.» Počuli sme takúto kritiku. Jediný nárok, ktorý má sociálna náuka Cirkvi je to, že sa má venovať pozornosť integrite jednotlivcov a sociálnych štruktúr. Zakaždým, keď je to z rôznych dôvodov ohrozené alebo sa to redukuje na potreby konzumu, bude sociálne učenie Cirkvi prorockým hlasom, ktorý nám všetkým pomôže nestratiť sa v mori lákavých ambícií. Vždy keď sa narušuje integrita nejakej osoby, začína sa tým istým spôsobom kaziť celá spoločnosť. A toto, čo hovorí sociálna náuka Cirkvi nie je proti nikomu, ale v prospech všetkých. Každý sektor má povinnosť dbať o blaho celku; všetci sme na tej istej lodi. Všetci musíme bojovať, aby sa zabezpečilo, že práca bude inštanciou poľudšťovania a budúcnosti, že bude priestorom pre budovanie spoločnosti a občianstva.“

Budovanie kultúry schopnej vytvárať dôstojný priestor pre všetkých podmieňuje budúcnosť detí celej krajiny, pričom je dobré pamätať nielen na vlastné deti, pokračoval pápež:

„Aký svet chceme zanechať našim deťom? Verím, že v tomto sa vo veľkej väčšine môžeme zhodnúť. A presne toto je náš horizont, toto je náš objekt, pre toto sa dnes musíme zjednotiť a pracovať. A je vždy dobré myslieť na to, čo by som chcel zanechať svojim deťom a tiež je dobré myslieť na deti druhých.“

Pápež hovoril o tzv. „troch T“ (trabajo, techo, tierra), po slovensky sú to „tri P“: práca, prístrešie a pôda ako základných požiadavkách pre dôstojný život, pričom poukázal, že v prostredí poznačenom násilím, neistotou a nedôverou je potrebné na ich dosiahnutie vynaložiť schopnosť tvoriť, „generovať alternatívy, generovať obnovu a zmenu“. „Generovať znamená byť spolutvorcami s Bohom,“ doplnil Svätý Otec a pokračoval :

„Viem, že to nie je ľahký projekt, ale tiež viem, že je horšie ponechať svoju budúcnosť v rukách korupcie, barbarstva, absencie rovnosti. Viem, že mnohokrát nie je jednoduché zosúladiť všetky strany pri rokovaní, ale viem, že je horšie a vedie to k väčšej škode, ak chýba rokovanie a vyhodnocovanie.“

Pápež pripomenul aj slová, ktoré si zapamätal od istého starého človeka, ktorý bol vedúcim robotníkov a až do smrti sa živil poctivou prácou: „Vždy, keď bolo treba sadnúť si za rokovací stôl, vedel som, že treba niečo stratiť, aby sme všetci získali.“

Zisk a kapitál musia byť v službe spoločného dobra, zdôraznil ďalej Svätý Otec:

„Viem, že nie je ľahké dohodnúť sa v stále viac a viac  konkurenčnom svete, ale je horšie nechať, aby konkurenčný svet určoval osud národov. Otrokov. Zisk a kapitál nie sú dobrom prevyšujúcim človeka, ale sú v službe spoločnému dobru. A keď je spoločné dobro donucované k tomu, aby slúžilo zisku a jediným kto z toho môže ťažiť je kapitál, toto má svoje meno, nazýva sa to vylúčenie, a takto sa upevňuje kultúra vyraďovania. Vyradený! Vylúčený!“

Na záver pápež pozval Mexičanov k snívaniu:

„Začal som poďakovaním za možnosť byť spolu s vami. Včera na štadióne v Morelii jedno mladé dievča vo svojom svedectvo povedalo, že tomuto svetu uniká schopnosť snívať. A je to pravda! Občas strácame schopnosť snívať, schopnosť nezištnosti. Keď dieťa vidí otca či mamu iba na konci týždňa, lebo odchádzajú do práce prv, než sa zobudí a vracajú sa, keď už spí, toto je kultúra vyraďovania. Chcem vás pozvať, aby ste snívali, snívali o Mexiku, v ktorom otec môže mať čas hrať sa so svojím synom, v ktorom mama má čas hrať sa so svojimi deťmi. A toto si možno vydobyť cez dialóg, konfrontovanie sa, vyjednávanie, vzdajúc sa niečoho, aby tak získali všetci! Chcem vás pozvať snívať o Mexiku, aké si vaše deti zaslúžia, o Mexiku, kde sú nie osoby prvej, druhej alebo štvrtej kategórie, ale o Mexiku, ktoré vie rozpoznať dôstojnosť Božieho dieťaťa. A nech vám všetkým pomáha Guadalupská Panna Mária, ktorá sa zjavila sv. Juanovi Diegovi, a ukázala, ako sa tí, čo boli navonok odstavení bokom, stali jej privilegovanými svedkami – je jedno či máte takú alebo onakú profesiu, takú či onakú prácu – nech vám všetkým pomáha v tejto úlohe dialógu, konfrontovania sa a stretávania. Ďakujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)